Územné nároky na Antarktídu

V súčasnosti vznáša územné nároky na územie v Antarktíde sedem rôznych štátov. Ich požiadavky sa dajú chápať ako formálne, pretože politický štatút Antarktídy upravuje Antarktická zmluva (konkrétne článok 4), ktorá bola uzavretá 1. decembra 1959 vo Washingtone a vstúpila do platnosti 23. júna 1961. Antarktická zmluva upravuje využívanie územia južne od 60° južnej zemepisnej šírky vrátane plávajúcich šelfových ľadovcov. Najdôležitejšími bodmi zmluvy sú mierová vedecká spolupráca, zákaz vojenského využitia a pozastavenie všetkých nárokov na suverenitu nad akoukoľvek časťou Antarktídy (na súčasných mapách sú aj naďalej vyznačované nároky jednotlivých krajín, ktoré nimi boli vznesené pred rokom 1959, pretože neboli zrušené, ale len pozastavené).[1]

Územné nároky na antarkické územie podľa Antarktickej zmluvy:

██ Argentína

██ Austrália

██ Čile

██ Francúzsko

██ Nový Zéland

██ Nórsko

██ Spojené kráľovstvo

Prehľad územíUpraviť

Všetky nárokované územia sú kruhové výseky kružnice so stredom na južnom póle a obvodom umiestneným rovnobežke 60° južnej zemepisnej šírky. Jedinou výnimkou je ostrov Petra I., ktorý netvorí takýto sektor. Občas sa k Antarktickému zmluvnému systému mylne priraďujú aj blízke subantarktické ostrovy severne od 60° j.z.š., ktoré tým nespĺňajú podmienky aby podliehali Antarktickej zmluve (Bouvetov ostrov, Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy, Crozetove ostrovy, Kergueleny a Heardov ostrov a Macdonaldove ostrovy).

Územné nároky Spojeného kráľovstva, Čile a Argentíny sa prekrývajú. Na kontinente sa nachádza aj územie, ktoré si nikto nenárokuje. Ide o Zem Márie Byrdovej, ktorá sa rozkladá medzi Rossovou dependenciou a Čilským antarktickým územím. V minulosti si časť územia Antarktídy (Nové Švábsko) nárokovalo aj nacistické Nemecko.

Oficiálne nárokyUpraviť

Vlajka Názov teritória Nárokujúci štát Vymedzenie poludníkmi Rok Mapa
Adelina Zem   Francúzsko od 142°E do 136°E [2] 1924  
Argentínska Antarktída   Argentína od 25°W do 74°W [3] 1943  
Austrálske antarktické teritórium   Austrália od 160°E do 142°E
od 136°E do 45°E [4]
1933  
Čilské antarktické teritórium   Čile od 53°W do 90°W [5] 1940  
Britské antarktické územie   Spojené kráľovstvo od 20°W do 80°W [6] 1908  
Zem kráľovnej Maud   Nórsko od 45°E do 20°W [7] 1939  
Ostrov Petra I. 68°50′J 90°35′Z / 68,833°J 90,583°Z / -68.833; -90.583 [8] 1929  
Rossova dependencia   Nový Zéland od 150°W do 160°E [9] 1923  

Historické nárokyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Secretariat of the Artarctic Treatry [online]. The Antarctic Treaty, [cit. 2012-06-03]. Dostupné online. (anglický)
  2. La Terre Adélie (Antarctique) [online]. Terres australes et antarctiques françaises, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (francúzsky)
  3. ARGENTINA EN LA ANTÁRTIDA [online]. El Instituto Antártico Argentino, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (španielsky)
  4. Australian Antarctic History [online]. Australian Government, Australian Antarctic Division, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (anglický)
  5. FIJA TERRITORIO CHILENO ANTARTICO [online]. MINISTERIO DE RELACIONES EXTERIORES DE CHILE, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (španielsky)
  6. BRITISH ANTARCTIC TERRITORY TODAY [online]. Foreign & Commonwealts Office, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (anglický)
  7. Dronning Maud Land [online]. [Cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (norsky)
  8. Peter I Øy [online]. Norsk Polarinstitutt, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (nórsky)
  9. New Zealand and Antarctica [online]. [Cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (anglický)

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Územní nároky na Antarktidu na českej Wikipédii.