Čínska republika (1912 – 1949)

Čínska republika (ČR) alebo jednoducho Čína bola suverénnym štátom so sídlom na pevninskej Číne v rokoch 1912 až 1949 pred presťahovaním vlády Čínskej republiky na Taiwan, kde sídli dodnes. ČR vznikla 1. januára 1912 počas Sinchajskej revolúcie proti dynastii Čching, čím sa skončila cisárska história Číny. Vláda ČR bola riadená Kuomintangom (KMT; Čínska nacionalistická strana) ako štátom jednej strany so sídlom v Nankingu od roku 1927 až do jej úteku na Tchaj-pej 7. decembra 1949 po faktickej porážke KMT Čínskou komunistickou stranou (ČKS) v čínskej občianskej vojne. Čínska ľudová republika (ČĽR) pod vedením ČKS vznikla v pevninskej Číne po jej oficiálnom vyhlásení 1. októbra 1949, zatiaľ čo ČR si ponechala faktickú kontrolu nad Taiwanskou oblasťou ("slobodná oblasť"), pričom politický štatút Taiwanu zostáva dodnes predmetom sporu.

Čínska republika 中華民國 Čung-chua Min-kuo ↓ 1912 – 1949 ↓ vlajka znak
Hymna: Štátna hymna Čínskej republiky (1937 – 1949)
Geografia Poloha a maximálny rozsah územia nárokovaného Čínskou republikou v roku 1945
Hlavné mesto	Peking (1912 – 1928) Nanking (1927 – 1949) Čchung-čching (1937 – 1946)
Rozloha	9 676 204 km² (v roku 1946)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	535 418 000 (v roku 1946)
Národnostné zloženie	Chanovia, Mongoli, Ujguri, Tibeťania, Mandžuovia
Jazyky	čínština, mongolčina, ujgurčina, tibetčina, mandžuština
Štátny útvar
Štátne zriadenie	republika
Mena	čínsky jüan (1912 – 1949) starý taiwanský dolár (1946 – 1949)
Vznik	1. januára 1912 (zvrhnutím dynastie Čching a vyhlásením Čínskej republiky)
Zánik	1. októbra 1949 (vyhlásením Čínskej ľudovej republiky v Pekingu) 7. decembra 1949 (presunutím vlády Čínskej republiky na ostrov Taiwan)
Predchádzajúce štáty: Čching Čínske cisárstvo (1915 – 1916) Nástupnícke štáty: Čína Taiwan

ČR bola oficiálne vyhlásená 1. januára 1912, predtým ako 12. februára 1912 abdikoval cisár dynastie Čching Pchu-i. Sunjatsen, zakladateľ ČR a dočasný prezident, pôsobil v tejto funkcii len krátko, než ju odovzdal Jüan Š’-kchajovi, vodcovi Beiyangskej armády. Jüan sa rýchlo stal autoritatívnym a využíval svoju vojenskú moc na kontrolu administratívy, ktorá sa následne stala známou ako "vláda Beiyang". Dokonca sa pokúsil nahradiť republiku vlastnou cisárskou dynastiou, kým ho ľudové nepokoje nedonútili ustúpiť. Keď v roku 1916 zomrel, krajina sa rozdrobila medzi rôznych miestnych veliteľov Beiyangskej armády. Tým sa začala éra vojvodcovských konfliktov medzi súperiacimi vojvodcovskými klikami. Najmocnejšie z týchto klík, najmä kliky Zhili a Fengtian, občas využili svoju kontrolu nad Pekingom na uplatnenie nárokov na správu celej republiky.

Medzitým sa nacionalistická KMT pod Sunjatsenovým vedením viackrát pokúsila vytvoriť konkurenčnú národnú vládu v Kantone. Sunjatsenovi sa nakoniec podarilo obsadiť Kanton s pomocou zbraní, finančných prostriedkov a poradcov zo Sovietskeho zväzu. Podmienkou sovietskej podpory bolo, že KMT vytvorila s ČKS "Prvý zjednotený front". Členovia ČKS sa pridali ku KMT a obe strany spolupracovali na vybudovaní revolučnej základne v Kantone. Sunjatsen plánoval využiť túto základňu na začatie vojenskej kampane na sever a zjednotenie zvyšku Číny. Jeho smrť v roku 1925 urýchlila boj o moc, ktorý nakoniec vyústil do nástupu generála Čankajška do čela KMT. Vďaka strategickým spojenectvám s vojenskými veliteľmi a pomoci sovietskych vojenských poradcov mohol Čankajšek viesť úspešný "severný pocohd". V roku 1927 sa Čangajšek cítil dostatočne bezpečne na to, aby ukončil spojenectvo so Sovietskym zväzom a vyčistil KMT od komunistov. V roku 1928 posledný veľký nezávislý vojvodca prisľúbil vernosť nacionalistickej vláde KMT v Nankingu.

Počas nasledujúcich desiatich rokov vlády Čankajška síce nastala relatívna prosperita, ale Čínska republika bola naďalej destabilizovaná čínskou občianskou vojnou, povstaniami spojencov KMT a neustálymi územnými zásahmi Japonska. Hoci ČKS bola čistkami značne poškodená, postupne obnovila svoju silu tým, že sa zamerala na organizovanie roľníkov na vidieku. Vojenskí náčelníci, ktorým sa nepáčili Čankajšekove pokusy odobrať im autonómiu a začleniť ich vojenské jednotky do Národnej revolučnej armády, opakovane viedli ničivé povstania, z ktorých najvýznamnejšia bola vojna na centrálnych rovinách. V roku 1931 vtrhli do Mandžuska Japonci. Pokračovali v sérii menších územných vpádov až do roku 1937, keď začali inváziu do Číny v plnom rozsahu.

Druhá svetová vojna zdevastovala Čínu a spôsobila obrovské straty na životoch a materiálne škody. Vojna medzi Čínou a Japonskom pokračovala až do kapitulácie Japonska na konci druhej svetovej vojny v roku 1945, čo viedlo k tomu, že Taiwan sa dostal pod čínsku správu. Po skončení druhej svetovej vojny sa obnovila občianska vojna medzi oblasťami oslobodenými KMT a oblasťami oslobodenými ČKS. Ľudovej oslobodzovacej armáde ČKS sa podarilo poraziť väčšiu a lepšie vyzbrojenú Národnú revolučnú armádu vďaka lepšej vojenskej taktike a korupcii vedenia ČR. V roku 1949 ČR opakovane presúvala svoje hlavné mesto, aby sa vyhla postupu komunistov - najprv do Kantonu, potom do Čunkingu, Čcheng-tu a nakoniec do Tchaj-pej. V októbri 1949 ČKS založila ČĽR. Zvyšky vlády ČĽR sa v pevninskej Číne udržali až do konca roku 1951.

Čínska republika bola zakladajúcim členom Ligy národov a neskôr Organizácie Spojených národov (vrátane jej kresla v Bezpečnostnej rade), kde bola členom až do roku 1971, keď jej členstvo prevzala ČĽR. Bola tiež členom Svetovej poštovej únie a Medzinárodného olympijského výboru. S počtom obyvateľov 541 miliónov v roku 1949 bola najľudnatejšou krajinou sveta. Rozprestierala sa na 11,4 milióna km2 nárokovaného územia a de iure ju tvorilo 35 provincií, 1 osobitná administratívna oblasť, 2 regióny, 12 osobitných obcí, 14 líg a 4 osobitné prápory.

Dejiny

Dňa 1. januára 1912 bola v Nankingu slávnostne vyhlásená Čínska republika. Jej prvým prezidentom sa stal Sunjatsen z vtedy jednotného hnutia Kuomintang, ale čoskoro bol bývalým generálom dynastie Čching, Jüan Š’-kchajom, donútený k odstúpeniu. Generál sa sám stal prezidentom a neskôr sa dokonca pokúsil obnoviť cisárstvo, čím vyvolal veľký odpor medzi verejnosťou, ktorá stále mala v živej pamäti mandžuskú nadvládu. Jeho pokus skončil neúspešne a krátko na to zomrel prirodzenou smrťou. Po jeho smrti bola Čína politicky rozdelená. Pekinská vláda bola síce medzinárodne uznaná, ale prakticky bezmocná, čo viedlo k tomu, že vojenskí vodcovia získavali vo svojich oblastiach prakticky neobmedzenú moc.

V roku 1920 sa Kuomintangu pod vedením Čankajšeka podarilo znovuzjednotiť Čínu a pod zámienkou prechodu krajiny v demokratický štát zaviesť politiku jednej strany.

Druhá svetová vojna donútila komunistov a nacionalistov k spolupráci. Čína bola síce víťaznou mocnosťou druhej svetovej vojny, ale tiež bola finančne vyčerpaná. Ďalšie komunisticko-nacionalistické rozpory mali za následok obnovenie vojnou prerušenej občianskej vojny. Z tej vyšli víťazne komunisti a kontrolujúc väčšinu územia Číny vyhlásili 1. októbra 1949 v Pekingu Čínsku ľudovú republiku, pričom vláda pôvodnej Čínskej republiky sa 7. decembra stiahla na ostrov Taiwan.

Pozri aj

• Kuomintang
• Taiwan

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čínska republika (1912 – 1949)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Republic of China (1912–1949) na anglickej Wikipédii.