Čabraď (hrad)

zrúcanina hradu na Slovensku

Čabraď[1] alebo Litava je hradná zrúcanina nachádzajúca sa pri obci Čabradský Vrbovok uprostred Krupinskej planiny na kopci nad údolím Litavy. Pôvodne sa tento hrad nazýval Litava.

Čabraď
Hrad
Čabraď - hrad - pohľad od cesty - 2015.JPG
Hradná zrúcanina Čabraď
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Krupina
Obec Čabradský Vrbovok
Nadmorská výška 305 m n. m.
Súradnice 48°14′36″S 19°06′21″V / 48,243392°S 19,105833°V / 48.243392; 19.105833
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup z obce Čabradský Vrbovok
Poloha hradu Čabraď na Slovensku
Poloha hradu Čabraď na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu Čabraď na Slovensku
Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji
Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji
RedHut.svg
Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Čabraď Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Hrad Čabraď začiatkom 20. st.

DejinyUpraviť

Postavený bol v 13. storočí v obci Čabradský Vrbovok a prvá písomná zmienka je z roku 1276. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám. V druhej polovici 16. storočia bol dôležitou protitureckou pevnosťou a Turci sa ho niekoľkokrát márne snažili dobyť. Jeho stredoveké jadro sa skladalo z ústrednej veže chránenej štyrmi baštami a z hradného paláca, ktorý stál nad dobre kontrolovaným zalomeným vstupom do horného nádvoria. V polovici 15. storočia bol hrad na krátku dobu aj sídlom Jiskrových vojsk. Roku 1511 sa stal majetkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca, ktorý ho dal okolo roku 1520 upraviť a prestavať. S opevňovacími prácami a s rozširovaním obytných priestorov sa pokračovalo aj v druhej polovici 16. storočia, a to hlavne na predhradí. Hrad bol v tej dobe vo vlastníctve Pálfiovcov a po nich ho dostal do vlastníctva vojenský veliteľ Ján Krušič, pôvodom z Chorvátska. Roku 1622 získal hrad do držby ďalší vojenský veliteľ P. Kohári. Posledné prestavby v 17. storočí premenili vnútorný hrad na pohodlné panské sídlo. Keď sa v 18. storočí Koháriovci presťahovali do novopostaveného honosného domu vo Svätom Antone, význam hradu rýchlo upadal. Úpadok bol urýchlený tým, že ho i sami majitelia roku 1812 nechali podpáliť, aby tým zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi. Súčasťou hradu je aj sýpka, dostavaná do areálu hradu v 19.storočí. Na posledných kresbách z 19. storočia ju vidno ešte ako funkčnú budovu, dnes spolu s hradom sú už ruinami.

ExteriérUpraviť

Hrad je na kopci, ktorý obteká rieka Litava a poskytuje mu tak prirodzenú ochranu. Horný hrad, postavený na pretiahnutom vrchole, tvorila veža, rozľahlé nádvorie s palácovými stavbami a hospodárskymi budovami, ktoré poskytovali dostatok pohodlia a zabezpečovali všetky potreby na bývanie šľachty. Do horného hradu sa vstupovalo na severnej strane cez trojposchodovú podpivničenú bránu pravdepodobne s padacím mostom. Na západnej strane boli bastióny a menšie bašty, ktoré tvorili sústavu obvodového opevnenia, alebo dolného hradu. Ten tvorila na východe aj obytná budova, určená pravdepodobne pre posádku, na juhozápade brána s baštou a na juhu vstupná brána opäť riešená vežou s podlažím nad bránou a predsunutou bránou, ktorú chránili dve mohutné strieľne a padací most.

ZaujímavostiUpraviť

Čabradský hradný vrch a jeho okolie je prírodnou rezerváciou s najbohatším výskytom plazov na území Slovenska (žije tu najmä množstvo užoviek).

ReferencieUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • MALINIAK, Pavol: Čabradské panstvo v stredoveku. Banská Bystrica : Belianum, 2019. 224 s. ISBN 978-80-557-1625-1

Externé odkazyUpraviť

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projektyUpraviť