Čabraď (hrad)

zrúcanina hradu na Slovensku

Čabraď[1] alebo Litava je hradná zrúcanina nachádzajúca sa pri obci Čabradský Vrbovok uprostred Krupinskej planiny na kopci nad údolím Litavy. Pôvodne sa tento hrad nazýval Litava.

Čabraď
Hrad
Hradná zrúcanina Čabraď
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Krupina
Obec Čabradský Vrbovok
Nadmorská výška 305 m n. m.
Súradnice 48°14′36″S 19°06′21″V / 48,243392°S 19,105833°V / 48.243392; 19.105833
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup z obce Čabradský Vrbovok
Poloha hradu Čabraď na Slovensku
Poloha hradu Čabraď na Slovensku
Poloha hradu Čabraď na Slovensku
Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji
Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji
Poloha hradu Čabraď v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Čabraď Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Hrad Čabraď začiatkom 20. st.

Postavený bol v 13. storočí v obci Čabradský Vrbovok a prvá písomná zmienka je z roku 1276. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám. V druhej polovici 16. storočia bol dôležitou protitureckou pevnosťou a Turci sa ho niekoľkokrát márne snažili dobyť. Jeho stredoveké jadro sa skladalo z ústrednej veže chránenej štyrmi baštami a z hradného paláca, ktorý stál nad dobre kontrolovaným zalomeným vstupom do horného nádvoria. V polovici 15. storočia bol hrad na krátku dobu aj sídlom Jiskrových vojsk. Roku 1511 sa stal majetkom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca, ktorý ho dal okolo roku 1520 upraviť a prestavať. S opevňovacími prácami a s rozširovaním obytných priestorov sa pokračovalo aj v druhej polovici 16. storočia, a to hlavne na predhradí. Hrad bol v tej dobe vo vlastníctve Pálfiovcov a po nich ho dostal do vlastníctva vojenský veliteľ Ján Krušič, pôvodom z Chorvátska. Roku 1622 získal hrad do držby ďalší vojenský veliteľ P. Kohári. Posledné prestavby v 17. storočí premenili vnútorný hrad na pohodlné panské sídlo. Keď sa v 18. storočí Koháriovci presťahovali do novopostaveného honosného domu vo Svätom Antone, význam hradu rýchlo upadal. Úpadok bol urýchlený tým, že ho i sami majitelia roku 1812 nechali podpáliť, aby tým zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi. Súčasťou hradu je aj sýpka, dostavaná do areálu hradu v 19.storočí. Na posledných kresbách z 19. storočia ju vidno ešte ako funkčnú budovu, dnes spolu s hradom sú už ruinami.

Exteriér

upraviť

Hrad je na kopci, ktorý obteká rieka Litava a poskytuje mu tak prirodzenú ochranu. Horný hrad, postavený na pretiahnutom vrchole, tvorila veža, rozľahlé nádvorie s palácovými stavbami a hospodárskymi budovami, ktoré poskytovali dostatok pohodlia a zabezpečovali všetky potreby na bývanie šľachty. Do horného hradu sa vstupovalo na severnej strane cez trojposchodovú podpivničenú bránu pravdepodobne s padacím mostom. Na západnej strane boli bastióny a menšie bašty, ktoré tvorili sústavu obvodového opevnenia, alebo dolného hradu. Ten tvorila na východe aj obytná budova, určená pravdepodobne pre posádku, na juhozápade brána s baštou a na juhu vstupná brána opäť riešená vežou s podlažím nad bránou a predsunutou bránou, ktorú chránili dve mohutné strieľne a padací most.

Galéria

upraviť

Zaujímavosti

upraviť

Čabradský hradný vrch a jeho okolie je prírodnou rezerváciou s najbohatším výskytom plazov na území Slovenska (žije tu najmä množstvo užoviek).

Referencie

upraviť

Literatúra

upraviť
  • MALINIAK, Pavol: Čabradské panstvo v stredoveku. Banská Bystrica : Belianum, 2019. 224 s. ISBN 978-80-557-1625-1

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.