Čatlošovo memorandum
Čatlošovo memorandum alebo Čatlošov plán[1] je dokument, ktorý vypracoval minister obrany Slovenskej republiky Ferdinand Čatloš s cieľom vojenskej spolupráce so Sovietskym zväzom realizovať vojenský prevrat na Slovensku a pripojiť tak štát k protihitlerovskej koalícii.[2] Ako vysoký predstaviteľ Slovenského štátu nemohol kontaktovať Sovietsky zväz priamo[chýba zdroj], ale rozhodol sa osloviť pre nadviazanie kontaktov prostredníctvom členov komunistického odboja. Plán vychádzal z nerealistických politických a vojenských predpokladov, možností a bol sovietskou stranou ignorovaný.[3]
Prípravy na Povstanie upraviť
Už v roku 1943 československá exilová vláda poverila príslušníkov domáceho odboja na prípravu Povstania. Konšpiračnú skupinu, neskôr označovanú ako Vojenské ústredie viedol náčelník štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici podplukovník Ján Golian. Vtedajšie Vojenské ústredie nemalo o postupoch Ferdinanda Čatloša s východoslovenskou armádou dostatok informácií. Problémom Vojenského ústredia bol fakt, že nemalo priame spojenie so sovietskou strannou. Snaha Vojenského ústredia o vyslanie styčnej misie (K. Šmidke, gen. Jurech a npor. Hanus) k Sovietom v noci z 8. na 9. júla 1944 zlyhala.[1]
Ferdinand Čatloš, ako minister obrany, sa snažil svoj návrh predostrieť Sovietskemu zväzu nezávisle od Vojenského ústredia. Spojil sa preto s členom ilegálneho vedenia komunistickej strany Gustávom Husákom, ktorý jeho návrh prijal, pretože veril, že by mohlo napomôcť organizácii povstania.[chýba zdroj] Vojenské ústredie na čele s Jánom Golianom napokon vypracovalo samostatný vojenský plán povstania, ktorý bol takmer totožný s plánom Ferdinanda Čatloša. Či Golian poznal Čatlošov plán, alebo aspoň jeho hrubé rysy dodnes nie je jasné.[4] V snahe predbehnúť Čatloša, vyslal Golian so svojim plánom 2. augusta 1944 k Sovietom npor. Koreckého (lietadlo He 111 pilotované por. Kozom).
Na 4. august 1944 Čatloš zabezpečil pre odchod delegácie do Sovietskeho zväzu vojenské lietadlo, pilota mjr. Mikuláš Lisického poskytol veliteľ Východoslovenskej armády generál Malár [5] Samotný plán napokon viezla do ZSSR delegácia ilegálnej Slovenskej národnej rady v zložení Karol Šmidke a pplk. vet. Mikuláš Ferjenčík.[6].[7]
Obsah plánu upraviť
Čatlošov plán počítal, že Sovietska armáda najprv uskutoční klamný útok, ktorý slovenské sily zdanlivo odrazia, čím zároveň Nemcov presvedčia o svojich bojových schopnostiach a dosiahnu, aby bránili vyčlenený úsek frontu bez nemeckých jednotiek. Následne by mohli slovenské jednotky v správnom momente otvorenie frontu a voľný presun sovietskych síl cez Slovenské územie.[3]
Hlavná myšlienka Čatlošovho plánu aj plánu Vojenského ústredia bola totožná, a to bolo previesť krajinu na stranu Spojencov s čo najmenšími stratami. Kľúčovú úlohu v prevrate mali zohrať východoslovenské divízie, ktoré by vo vhodnej chvíli, t.j., keď bude dosiahnutý kontakt s červenou armádou, otvorili Sovietom karpatské priesmyky.[8]
Čatlošovo memorandum obsahuje dve verzie - optimálnu a krízovú. Optimálna verzia obsahuje, že slovenská armáda má sovietsku armádu vpustiť cez severovýchodné Slovensko do tyla Nemcov až k Viedni. Zápoľná armáda sa mala zatiaľ sústrediť na stredné Slovensko, pričom by sa uskutočnil aj štátny prevrat a vyhlásila by sa vojna Nemecku. Podľa Čatlošovho memoranda sa mala vojna vyhlásiť aj Maďarsku, čo by bolo pre Slovákov atraktívnejšie. Krízová verzia obsahuje vyhlásenie ozbrojeného odporu ako reakciu na priamu okupáciu Slovenska Nemcami. Druhá verzia sa napokon stala aj realitou.
Očakávalo sa, že optimálny variant sa mal začať realizovať v období keď Červená armáda dosiahne oblasť Krakova, Golian aj Čatloš predpokladali, že to bude v decembri 1944 až marci 1945.[4][1]
Politické názory Ferdinanda Čatloša a Vojenského ústredia sa zásadne líšili. Československá skupina politikov a dôstojníkov chcela obnovu Československej republiky, Ferdinand Čatloš preferoval zachovanie slovenskej nezávislosti a samostatnosti.[9]
Zlyhanie upraviť
Keď sovietmi aj spontánne organizované akcie povstalcov na Strednom Slovensku prerástli do väčších rozmerov, rozhodlo nemecké velenie o obsadení Slovenska, ktoré sa začalo 29. augusta 1944 (tzv. operácia Kartoffelernte).
Čatloš napriek svojim snahám o nadviazanie kontaktov so ZSSR nakoniec v rozhodujúcom momente povstanie nepodporil. 29. augusta 1944 o 19. hodine v štátnom rozhlase prečítal vyhlásenie, ktorým nabádal vojenské posádky k pasivite. Tento príhovor bol pre organizátorov povstania katastrofou a zároveň udalosťou, ktorá viedla Vojenské ústredie na čele s pplk. gšt. Golianom k rozkazu na začiatok organizovaného povstania armády („Začnite s vysťahovaním“).[10]
Referencie upraviť
- ↑ a b c Mičev, S. a kolektív, 2010, Slovenské národné povstanie 1944. Múzeum Slovenského národného povstania, Banská Bystrica, s. 80
- ↑ HONZA, M.. Čatlošovo memorandum [online]. www.fronta.cz. Dostupné online.
- ↑ a b ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. Prvé slovenské. vyd. Bratislava : Slovart, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. Kapitola Čatlošovo memorandum, s. 59.
- ↑ a b 65. výročie SNP - rozhovor Jozefa Bystrického z VHÚ pre TASR [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2022-08-16]. Dostupné online.
- ↑ JAŠEK, B, KINČOK, M.LACKO. Slovenskí generáli 1939-1945. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2012. ISBN ISBN 9788074512469 Chybné ISBN. Kapitola Augustín Malár - Najpopulárnejší veliteľ poľnej armády, s. 190-243.
- ↑ NOSKO, Július. Takto bojovala povstalecká armáda. [s.l.] : NVK International, 1994. ISBN ISBN 80-85727-20-X Chybné ISBN. S. 238.
- ↑ JANCURA, Vladimír. Povstanie na papieri a v praxi. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2016-08-29. Dostupné online [cit. 2022-08-16]. ISSN 1336-197X.
- ↑ ČERNÁK, Tomáš; MOCKO, Martin. Husák v odboji a SNP 1938-1945. prvé. vyd. [s.l.] : Marenčin PT, 2016.
- ↑ LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart, spol. s.r.o, 2008. S. 223.
- ↑ Baka, I., 2022: Vypuknutie Slovenského národného povstania. Obrana, 30, 5, s. 46