Čchang-e 5 (čín. 嫦娥五号; pchin-jin: Cháng’é wǔhào; angl. Chang’e 5) je čínska robotická mesačná prieskumná misia, pozostávajúca z pristávacej sondy a návratovej sondy so vzorkami. Nosná raketa Dlhý pochod 5 so sondou odštartovala 23. novembra 2020 o 20:30 UTC z kozmodrómu Wen-čchang.[1][2]

Čchang-e 5
orbiter, lander, vzostupný modul, návratové puzdro
Čchang-e 5
PrevádzkovateľCNSA
Hlavní dodávateliaCNSA
Dátum štartu23. november 2020, 20:30 UTC
Nosná raketaDlhý pochod 5
KozmodrómWen-čchang
Trvanie misie1243 dní (prebiehajúci let)
COSPAR ID2020-087A
Hmotnosť8 200 kg[1] (štartovacia)
Energiasolárne panely, batérie (orbiter)
solárne panely, batérie (pristávacia sonda)
solárne články, batérie (vzostupná sonda)
batérie (návratová sonda)
Pristátie na Mesiaci
TelesoMesiac
Dátum1. december 2020, 15:11 UTC
Súradnice40°48′S 58°06′Z / 40,8°S 58,1°Z / 40.8; -58.1Súradnice: 40°48′S 58°06′Z / 40,8°S 58,1°Z / 40.8; -58.1

Pristávací modul 1. decembra 2020 o 15:11 UTC úspešne pristál na povrchu Mesiaca pri osamotenom komplexe lunárnych dómov Mons RümkerOceáne búrok (Oceanus Procellarum) a v priebehu ďalších hodín začal so zberom vzoriek tamojšieho regolitu, ktoré boli následne vynesené späť k orbiteru.[3] Odobraných bolo 1,7 kg vzoriek, čo je asi desaťkrát väčšia hmotnosť, ako bola hmotnosť vzoriek dovezená sovietskou Lunou 24. Pristátie návratovej kapsuly so vzorkami na Zemi prebehlo 16. decembra.[4]

Štart bol pôvodne plánovaný na december 2019, bol však odložený pre zlyhanie rakety Dlhý pochod 5 v roku 2017.[5] Čchang-e 5 je prvou čínskou návratovou misiou, ktorej cieľom je návrat na Zem s aspoň 2 kilogramami vzoriek lunárnej pôdy a horniny.[6] Rovnako ako jeho predchodcovia, sonda je pomenovaná po čínskej bohyni mesiaca Chang'e. Predchádzajúca mesačná misia s odberom vzoriek a ich návratom na Zem bola Luna 24 v roku 1976.

Profil misie[7] upraviť

Pristátie v severozápadnej oblasti Mesiaca, oblasť odberu vzoriek je Mons Rümker v Oceanus Procellarum.[8]

Misia sa skladá zo štyroch modulov: lander mal zhromaždiť asi 2 kg vzoriek z hĺbky 2 m pod povrchom a umiestnil ich do vzostupnej sondy, ktorá odletela na lunárnu obežnú dráhu, kde vykonala automatické stretnutie a dokovanie s orbiterom, ktorý presunul vzorky do návratovej kapsule pre dopravu na Zem.[9]

Užitočné zaťaženie upraviť

Lander nesie pozemné kamery, panoramatickú kameru, minerálny spektrometer, analytický prístroj na analýzu zemného plynu, analytický prístroj pre zloženie pôdy, odberový prierezový teplotný detektor a radar prenikajúci do zeme. Na získanie vzoriek je vybavený robotickým ramenom, rotačno-nárazovým vrtákom, lopatkou na odber vzoriek a separačnými trubicami na izoláciu jednotlivých vzoriek.

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b Chang'e 5, 6 (CE 5, 6) [online]. space.skyrocket.de, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. JONES, Andrew. China launches Chang’e-5 Moon sample return mission [online]. spacenews.com, 2020-11-23, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online.
  3. JONES, Andrew. Chang’e-5 successfully lands on moon to collect youngest lunar samples [online]. spacenews.com, 2020-12-01, [cit. 2020-12-02]. Dostupné online.
  4. PLAUCHOVÁ, Jana. Máme prvé vzorky z Mesiaca v treťom tisícročí [online]. 2021-01-16, [cit. 2023-10-05]. Dostupné online.
  5. Long March 5 failure to postpone China’s lunar exploration program [online]. spacenews, [cit. 2017-09-25]. Dostupné online.
  6. Future Chinese Lunar Missions [online]. nssdc.gsfc.nasa.gov, [cit. 2019-01-15]. Dostupné online.
  7. How will China's lunar probe take back moon samples [online]. www.youtube.com, [cit. 2019-01-15]. Dostupné online.
  8. China confirms landing site for Chang'e-5 Moon sample return [online]. gbtimes.com, [cit. 2018-08-08]. Dostupné online. Archivované 2018-08-08 z originálu.
  9. Chang’e 5 Test Mission – Change [online]. spaceflight101.com, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čchang-e 5

Externé odkazy upraviť