Wikipédia

Čerešňa (Cerasus)

Čerešňa (staršie: višňa[1][2]; lat. Cerasus v širšom zmysle) je v niektorých systémoch rastlinný rod [3][4][5][6], ktorý zahŕňa druhy čerešňa vtáčia a čerešňa višňová a okolo 60[7] s nimi príbuzných druhov. Dnes patrí do čeľade ružovité (Rosaceae); staršie sa niekedy zaraďoval do čeľade mandľovité (=slivkovité; lat. Amygdalaceae, Prunaceae, Drupaceae)[2]. V mnohých systémoch však tento rod neexistuje - podrobnosti pozri nižšie.

Systematika upraviť

Podoba taxónu/-ov upraviť

Mnohí autori rod tak, ako je definovaný vyššie v prvej vete článku, neuznávajú a namiesto neho majú nasledujúce taxóny (inými slovami: druhy z tohto rodu zaraďujú do nasledujúcich taxónov):

  • rod Cerasus v užšom zmysle (alebo rod Cerasus v najužšom zmysle + rod Padellus) + rod Microcerasus [8], alebo
  • podrod Cerasus (A) rodu Prunus [9], alebo
  • podrod Cerasus (B) rodu Prunus + taxón (konkrétne podrod, sekcia a pod.) Microcerasus (=Lithocerasus) rodu Prunus [10][11][8][12], alebo
  • sekcia Cerasus podrodu Cerasus (C) rodu Prunus + sekcia Microcerasus podrodu Prunus rodu Prunus [7], alebo
  • všetky druhy sú zaradené priamo (t.j. bez medzitaxónov) pod rod Prunus [13].

Napriek tomu, že už potom nejde o jeden rod, vo všetkých uvedených prípadoch sa slovo čerešňa používa v slovenských názvoch ako rodové meno pre všetky druhy z vyššie uvedených taxónov (čiže sa používa ako rodové meno tých druhov z rodu Prunus, ktoré v iných systémoch tvoria rod Cerasus v širšom zmysle).

Poznámky o pojmoch Cerasus a Microcerasus:

1. Vyššie spomínaný podrod Cerasus má v závislosti od autora viacero definícií (z nich prvé tri sú už označené aj vyššie ako A až C):
(A) podrod rodu Prunus zahŕňajúci aj Microcerasus[9];
(B) podrod rodu Prunus nezahŕňajúci Microcerasus [10][8];
(C) podrod rodu Prunus nezahŕňajúci Microcerasus a zahŕňajúci vavrínovec a čremchu [7];
(D) podrod rodu Cerasus nezahŕňajúci Microcerasus [3].
2. Vyššie spomínaná sekcia Cerasus má v závislosti od autora viacero definícií: prvá je uvedená vyššie[7], druhá definícia je iný názov sekcie Eucerasus. Do sekcie Eucerasus (=Cerasus) spravidla patria len druhy čerešňa vtáčia, čerešňa višňová, čerešňa krovitá a Cerasus canescens [3][14][12].
3. Vyššie spomínaný taxón Microcerasus v užšom zmysle nezahŕňa druh Prunus tomentosa (ale pojem Lithocerasus tento druh vždy zahŕňa) [15]

Naddruhové taxóny upraviť

Rod Cerasus v širšom zmysle (teda tak, ako je definovaný prvej vete tohto článku) sa zvykne deliť na podrod Cerasus a podrod Microcerasus a obidva tieto podrody sa ďalej delia na sekcie a tie sa ďalej delia na druhy[3]. O delení na sekcie pozri nasledujúci odsek.

Podrod Cerasus vo významoch A, B a D (vysvetlenie písmen pozri vyššie) sa zvykne deliť na sekcie a tie na druhy. Presné delenie na sekcie je sporné. Východisková podoba delení na sekcie bola práca Rehder 1940 (porovnaj v článku slivka (veľký rod)); toto delenie na sekcie sa teda často používa dodnes, to znamená, že podrod Cerasus (význam B) sa najčastejšie zvykne deliť na sekcie: Eucerasus (=Cerasus v najužšom zmysle), Pseudocerasus, Lobopetalum, Phyllocerasus, Phyllomahaleb a Mahaleb. Taxón Microcerasus je v závislosti od systému buď ďalšia sekcia podrodu Cerasus alebo je zaradený inde v rode Prunus a môže sa ďalej deliť na sekcie alebo sa už ďalej nedelí. [9][12][14][16][15][3]

Podrod Cerasus vo význame C (pozri vyššie) sa delí na sekciu Cerasus (t.j. to, čo je inde rod čerešňa) a sekciu Laurocerasus (t.j. najmä vavrínovec a čremcha); obidve sa ďalej delia na druhy - porovnaj GRIN v článku slivka (veľký rod). [7]

V niektorých systémoch sa rod Prunus delí priamo na druhy. [13]

Druhy upraviť

Príklady z okolo 60 druhov patriacich do rodu čerešňa (lat. Cerasus v širšom zmysle) - resp. do jemu ekvivalentných taxónov - sú (znak "/" oddeľuje synonymá):

Zdroje tejto kapitoly (ak nie je vyššie uvedené inak) sú: [4][1][6][5][20][21][22]

Charakteristika upraviť

Čerešňa pochádza z Európy alebo Ázie. Je to strom alebo ker. Dorastá do výšky 20-30 m. Konáre sú bez tŕňov, jednoduché stopkaté, opadavé. Listy sú pílkaté. Kvety sú päťpočetné stopkaté obojpohlavné v okolíkoch alebo strapcoch. Plod je žltkastá, červená alebo čierna kôstkovica. [5]

Zdroje upraviť

  1. ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 164.
  2. ↑ a b mandľovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975, S. 284
  3. ↑ a b c d e MANSFELD, Rudolf; BÜTTNER, R.. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 504-513.
  4. ↑ a b Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c čerešňa. In: Encyclopaedia Beliana 3, S. 46-47
  6. ↑ a b BERTOVÁ, Lýdia. Flóra Slovenska IV/3 : Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Rosales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 565 s. ISBN 80-224-0077-7. S. 509 a nasl..
  7. ↑ a b c d e Advanced Query of Species Data - GRIN-Global Web v 1.10.5.0 [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c MEŽENSKYJ, V. M. До питання упорядкування українських назв рослин. Повідомлення 2. Назви видів роду Prunus L. In: Sortovyvčenňa, č. 3, 2014
  9. ↑ a b c Rehder 1940 citovaný v: Gilani, Syed Aneel, Rizwana A. Qureshi, Amir M. Khan, Faizan Ullah, Zarqa Nawaz, Ijaz Ahmad, Dan Potter A molecular phylogeny of selected species of Genus Prunus L. (Rosaceae) from Pakistan using the TRN-L & TRN-F spacer DNA. African Journal of Biotechnology, máj 2011, roč. 10, čís. 22, s. 4550-4554
  10. ↑ a b Shi, Shuo & Li, Jinlu & Jiahui, Sun & Yu, Jing & Zhou, Shiliang. (2013). Phylogeny and Classification of Prunus sensu lato (Rosaceae). Journal of integrative plant biology. 55 [1]
  11. ↑ Gilani, Syed Aneel, Rizwana A. Qureshi, Amir M. Khan, Faizan Ullah, Zarqa Nawaz, Ijaz Ahmad, Dan Potter A molecular phylogeny of selected species of Genus Prunus L. (Rosaceae) from Pakistan using the TRN-L & TRN-F spacer DNA. African Journal of Biotechnology, máj 2011, roč. 10, čís. 22, s. 4550-4554
  12. ↑ a b c O.P. Pareek; SHARMA, Suneel. Systematic Pomology (Vol. 1-2) (Set). [s.l.] : Scientific Publishers, 2017. 910 s. ISBN 978-93-87741-03-4. S. 360-364.
  13. ↑ a b The Euro+Med Plantbase Project [online]. ww2.bgbm.org, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  14. ↑ a b KOLE, Chittaranjan. Wild Crop Relatives: Genomic and Breeding Resources (Temperate Fruits). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2011. 247 s. ISBN 978-3-642-16057-8. S. 130.
  15. ↑ a b MOWREY, B. D., WERNER, D. J. Phylogenetic relationships among species of Prunus as inferred by isozyme markers. In: Theoretical and Applied Genetics 1990 80 129-133 [2]
  16. ↑ QUERO-GARCIA, Jose; IEZZONI, Amy; PULAWSKA, Joanna; Gregory A Lang. Cherries (Botany, Production and Uses). [s.l.] : CABI, 2017. 549 s. ISBN 978-1-78064-837-8. S. 37.
  17. ↑ Zdroje slovenských názvov pozri aj v článku čerešňa vtáčia
  18. ↑ Zdroje slovenských názvov pozri aj v článku čerešňa višňová
  19. ↑ PRUNUS MAHALEB L. – mahalebka obecná / čerešňa mahalebková [online]. botany.cz, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  20. ↑ seminare.weebly.com, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  21. ↑ hostetin.veronica.cz, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  22. ↑ JÄGER, Eckehart J.. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland. Gefäßpflanzen: Grundband. [s.l.] : Springer-Verlag, 2016. 924 s. ISBN 978-3-662-49708-1. S. 477.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Čerešňa_(Cerasus)&oldid=7683923“