Červená dolina (Dolina Zeleného plesa)

Červená dolina (poľ. Dolina Jagnięca, maď. Vőrostó vőlgye, nem. Rotseetal) je dolina, ktorú tvorí severozápadný úval Doliny Zeleného plesa, ku ktorému sa zvažuje nie príliš strmou, kosodrevinou porastenou a 200 m vysokou jazernou stenou. Leží medzi Karbunkulovým hrebeňom, úsekom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Belasej veže po Jahňací štít a jeho juhovýchodným vedľajším Kozím hrebeňom. Od jazernej steny pri Červenom plese po úpätie hrebeňa pod Kolovým sedlom meria približne 800 m. Vo Vysokých Tatrách je ešte jedna Červená dolina, ktorá je súčasťou Bielovodskej doliny.[1]

Červená dolina
dolina
Červená dolina v Doline Zeleného plesa
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 49°12′55″S 20°12′34″V / 49,21528°S 20,20944°V / 49.21528; 20.20944
Najľahší výstup po na Jahňací štít
Prvovýstup Imre Barcza,
Oszkár Jordán
a Tihamér Szaffka.
 - dátum 10. máj 1909
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Červená dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Vznikol z Červeného plesa, ktoré leží v doline. Zdanlivo červenkasté zafarbenie jeho vody vysvetľoval Karol Englisch v ročenke Uhorského karpatského spolku 1899 pobrežným porastom červeného lišajníka alebo obsahom železa v jazernej vode. Poľský názov doliny je pastierskeho pôvodu.[1]

Zaujímavosti upraviť

Dolinu vytvoril ľadovec. Skladá sa z dvoch jeden nad druhým položených ľadovcových kotlov, v ktorých sú plesá – Belasé pleso a Červené pleso. V minulosti tu Christian Hohenlohe poľoval na kamzíkov. Prvými návštevníkmi doliny boli Juraj a Jakub Buchholtzovci 8. júla 1726. V období, keď v doline bol ešte sneh, 10. mája 1909 prvými návštevníkmi doliny boli Imre Barcza, Oszkár Jordán a Tihamér Szaffka.

Turistika upraviť

Po   žltej turistickej značke z Chaty pri Zelenom plese na Jahňací štít.

Referencie upraviť

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Externé odkazy upraviť