Četníctvo

Četníctvo (čes. četnictvo) alebo neoficiálne a zriedkavo žandárstvo bol vojensky organizovaný ozbrojený strážny zbor Česko-Slovenska v rokoch 1918 – 1945[pozn 1], ktorý mal za úlohu udržiavať verejný poriadok a verejnú bezpečnosť na celom území štátu.[1] Zbor bol pôvodne založený v 19. storočí a po vzniku Česko-Slovenska recipovaný[2] novovzniknutým štátom a následne upravený viacerými právnymi predpismi (najmä zákonom čís. 299/1920 Zb. z. a n. o četníctve). Príslušník četníctva sa nazýva četník.

Četník Ladislav Janda na koni (1938)

PôsobnosťUpraviť

Četníctvo v Česko-Slovensku riadil Úrad generálneho veliteľstva četníctva a správne spadalo pod Ministerstvo vnútra ČSR. V každom sídle krajinského úradu pôsobili krajinské četnícke veliteľstvá (KČV), resp. čes. Zemské četnické veliteství (ZČV). Po územnosprávnej reforme v roku 1927 pôsobili v Česko-Slovensku tieto KČV:

  • KČV 1  –  Praha (Zem česká)
  • KČV 2  –  Brno (Zem moravskosliezska)
  • KČV 3  –  Bratislava (Krajina slovenská)
  • KČV 4  –  Užhorod (Zem/Krajina podkarpatskoruská)

Pod tieto veliteľstvá spadali okresné četnícke veliteľstvá, ktorým podliehalo niekoľko ďalších četníckych staníc. Stanice boli najnižším článkom v organizácii česko-slovenského četníctva a spravidla pôsobili na území štyroch až piatich obcí, kde četnícke hliadky vykonávali pochôdzkovú činnosť. Koncom 30. rokov sa príslušníci četníctva stali súčasťou jednotiek Stráže obrany štátu.

Činnosť po rozpade Česko-SlovenskaUpraviť

Po rozpade Česko-Slovenska v roku 1939 zaniklo aj česko-slovenské četníctvo. Na území Protektorátu Čechy a Morava boli jednotky začlenené do okupačnej správy, na území Slovenska pôsobili ďalej pod názvom žandárstvo. Veľké množstvo príslušníkov bývalého československého četníctva sa aktívne zúčastnilo Slovenského národného povstania. Po konci druhej svetovej vojny sa četníctvo transformovalo do Zboru národnej bezpečnosti.

PoznámkyUpraviť

  1. 14. marca 1939 bolo četníctvo v Slovenskej krajine integrované do štruktúr novozaloženého Slovenského štátu (pozri Zbor žandárstva Slovenskej republiky) a v českých krajinách bolo četníctvo po 15. marci 1939 začlenené do okupačnej správy Protektorátu Čechy a Morava. Niektorí príslušníci četníctva pôsobili v domácom odboji. Četníctvo ako také bolo obnovené až po vypuknutí Slovenského národného povstania (pozri Veliteľstvo československého četníctva na Slovensku). Na území Slovenska bolo na základe nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 6/1945 Zb. n. SNR zo dňa 23. februára 1945 o rozpustení žandárskych a policajných organizácií a formácií transformované do zboru Národná bezpečnosť.

ReferencieUpraviť

  1. § 1 zákona čís. 299/1920 Sb. z. a n. ze dne 14. dubna 1920 o četníctvu. Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Ročník 1920, částka LVI, vydána dne 6. května 1920, s. 687. [cit. 2020-04-29].
  2. Pozri čl. 2 zákona čís. 11/1918 Sb. z. a n. ze dne 28. října 1918 o zřízení samostatného státu československého. Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Ročník 1918, částka II, vydána dne 6. listopadu 1918, s. 9.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Četníctvo