Čierna nad Tisou
Čierna nad Tisou (maď. Tiszacsernyő) je mesto na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov.
| Čierna nad Tisou | ||
| maď. Tiszacsernyő | ||
| mesto | ||
 Námestie pionierov
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | |
| Okres | Trebišov | |
| Región | Zemplín | |
| Nadmorská výška | 102 m n. m. | |
| Súradnice | 48°25′00″S 22°05′47″V / 48,416667°S 22,096389°V | |
| Rozloha | 9,37 km² (937 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 406 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 363,5 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1828 | |
| Primátor | Viktor Palko[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA, KDH, SMER-SD) | |
| PSČ | 076 43 | |
| ŠÚJ | 528293 | |
| EČV (do r. 2022) | TV | |
| Tel. predvoľba | +421-56 | |
| Adresa mestského úradu |
Mesto Čierna nad Tisou Námestie pionierov 151/1 076 43 Čierna nad Tisou | |
| E-mailová adresa | mesto@ciernanadtisou.sk | |
| Telefón | 056 / 6872201 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Čierna nad Tisou | ||
| Webová stránka: ciernanadtisou.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Čierňan i Tisianskočierňan[4]
| ||
Polohopis upraviť
Mesto leží v juhovýchodnom cípe Slovenska na trojmedzí Ukrajiny, Maďarska a Slovenska a na rozhraní spádových území obcí Čierna, Malé Trakany, Veľké Trakany, Biel a Boťany. Obec a neskôr mesto boli budované v súlade s potrebami Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu na zabezpečenie železničnej výmeny tovarov spojenej s ich prekládkou (dôvodom je rozdielny rozchod koľají, používaný na východe Európy a v strednej a západnej Európe), a to pomerne v krátkej dobe.
Ulice upraviť
V Čiernej nad Tisou sa nachádza 16 ulíc: Dukelských hrdinov, Jarná, Jesenná, Jesenského, Jilemnického, Hlavná, Letná, Obrancov mieru, Radová, SNP, Školská, Trakanská, Zimná, Záhradná, Železničná, 1. mája a jedno námestie – Námestie pionierov[5].
Vodné toky upraviť
Extravilánom mesta preteká rieka Tisa, ktorá tvorí štátnu hranicu s Maďarskom a od centra je vzdialená 5,5 kilometra.
Vodné plochy upraviť
V okolí mesta, v katastrálnom území obce Malé Trakany, leží rekreačné stredisko Zlaté piesky Tisa. V týchto miestach rieka Tisa tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Slovenská strana je lemovaná piesočnými plážami, vytvorenými naplaveným jemným riečnym pieskom.
Symboly mesta upraviť
Podľa Heraldického registra[6] má mesto tieto symboly prijaté 21. októbra 1982. Erb predstavuje spojenie zamestnaneckého motívu (koleso rušňa) a hovoriaceho symbolu (čierna farba štítu odvodená od názvu mesta).
Erb upraviť
V čiernom štíte koleso rušňa vpravo dolu s protizávažím, všetko strieborné.
Vlajka upraviť
Vlajka mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov – bielo-čierneho a čierno-bieleho. V hornom pruhu v žrďovej časti je biely a v dolnom pruhu čierny štvorec. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a je ukončená dvoma cípmi (t. j. jedným zástrihom), siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny upraviť
Mesto bolo založené v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovarov medzi ZSSR a Československom vybudovaním železničného prekladiska. Na výstavbu sa vyčlenilo územie, ktoré patrilo do katastrálneho územia obce Čierna. Z hľadiska histórie ide o pomerne mladú usadlosť, vybudovanú pre potreby zamestnancov pracujúcich na založenej železnici. Zo začiatku boli vybudované tri drevené stavby, ktoré plnili funkciu ubytovne, obchodu a kultúrnej miestnosti (aj kino).
V prvej etape výstavby bola vybudovaná časť Rodinné domky a dva činžové domy. Súčasne boli postavené drevené stavby – železničná stanica a hospodárska budova železníc. Časom sa oblasť železničného prekladiska rozširovala, čo so sebou prinieslo potrebu budovania ďalších bytov, ako aj budovanie infraštruktúry – školy, škôlky, obchodov, služieb a tiež budovy pre kultúru, ktorá splnila aj historickú úlohu v roku 1968 (rokovanie medzi najvyššími predstaviteľmi ZSSR a ČSSR).
Ako mladá obec od začiatku výstavby disponovala ústredným kúrením, ktoré zabezpečovali dva parné rušne. V druhej etape výstavby boli postavené nová základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, budova obecného úradu, ako aj ďalšie obytné bloky a Hotel Úsvit; zo strany železníc to boli nová budova železničnej stanice, rušňového depa, závodu Železničné staviteľstvo a traťová dištancia.
Tretia etapa priniesla so sebou okrem výstavby ďalších obchodných zariadení a obytných blokov aj výstavbu jediného závodu na tomto území – Výrobného závodu AŽD (Automatizácia železničnej dopravy). V 80. rokoch bola výstavba mesta postupne zastavená.
História prekladiska upraviť
Prekladisko bolo v počiatku budované ako jednosmerné prekladisko tovaru zo Sovietskeho zväzu a Ďalekého východu do celej Európy. Významnú úlohu zohralo v roku 1947 pri prekládke obilia v dôsledku veľkého sucha. Jeho význam so zvyšujúcim sa objemom prekladaného tovaru postupne rástol. Zo začiatku prevládala prekládka ropy do rafinérie Slovnaft, neskôr rástol objem strojov a zariadení a tiež objem umelých hnojív, nechýbali ani stavebné, potravinárske či iné špeciálne obchodné komodity. Význam prekladiska rástol až do roku 1989, keď vzhľadom na politické zmeny nastal útlm prepravných aktivít.
Obyvateľstvo upraviť
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 žilo v meste 3 586 obyvateľov, z toho bolo 1 352 (37,7%) slovenskej, 1843 (51,4%) maďarskej, 15 ukrajinskej, 12 rómskej a 339 (9,5%) nezistenej národnosti.
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Čiernej nad Tisou 4 645 obyvateľov, z toho bolo 2 792 maďarskej, 1 554 slovenskej, 244 rómskej, 15 českej, 11 ukrajinskej a 6 rusínskej národnosti.
Významné udalosti upraviť
29. júla – 1. augusta 1968 – V Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu pod vedením Alexandra Dubčeka a Leonida I. Brežneva.
Hospodárstvo a infraštruktúra upraviť
Dominantným faktorom ekonomického života v meste je železničné prekladisko. Útlm v jeho činnosti po roku 1989 znamenal aj útlm v miestnej ekonomike.
Doprava upraviť
Slovensko-ukrajinský železničný colný hraničný priechod Čierna nad Tisou – Čop. Do konca 40-tych rokov Čiernu a ukrajinskú Šalamúnovú spájala cesta II. triedy č. 533. Po pripojení Šalamúnovej k ZSSR sovietska pohraničná stráž rozbúrala 100 m cesty č. 533 pri hraničnom stĺpe č. 359 a zatarasila cestu ostnatými drôtmi, takže momentálne neexistuje žiadne cestné spojenie medzi Čiernou nad Tisou a Šalamúnovou. Slovenská a ukrajinská vláda rokujú o rekonštrukcii bývalej cesty č. 533 a otvorení hraničného priechodu.[7]
Dôležité firmy upraviť
- ZSSK Cargo, ZSSK, ŽSR
- Colný úrad
- Stredisko výroby AŽD
Školstvo upraviť
- Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, Školská ul. 160/3
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, Zimná 8
- Základná umelecká škola, Školská ul. 168
- Spojená škola s organizačnými zložkami SOUŽ a OA, Železničná 127
Partnerské obce upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Tisianskočierňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Mapa Čiernej nad Tisou na mapy.sk [online]. Mapa Slovakia Plus, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online. Archivované 2010-12-28 z originálu.
- ↑ Heraldický register SR I. – str. 46–47
- ↑ Na Ukrajinu má pribudnúť nový hraničný priechod
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna nad Tisou.
