Čierny hrad

zrúcanina hradu na Slovensku

Čierny hrad[1] je menšia zrúcanina hradu na Slovensku v pohorí Tribeč, nachádzajúci sa 13 km severne od Zlatých Moraviec nad obcou Zlatno.

Čierny hrad
malá zrúcanina hradu
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okres Zlaté Moravce
Obec Zlatno
Nadmorská výška 573 m n. m.
Súradnice 48°28′07.87″S 18°18′04.08″V / 48,4688528°S 18,3011333°V / 48.4688528; 18.3011333
Vznik 13.14. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Zlatno
Poloha Čierneho hradu na Slovensku
Poloha Čierneho hradu na Slovensku
Poloha Čierneho hradu na Slovensku
Poloha Čierneho hradu v Nitrianskom kraji
Poloha Čierneho hradu v Nitrianskom kraji
Poloha Čierneho hradu v Nitrianskom kraji
Webová stránka: http://www.ciernyhrad.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Minulosť hradu je zatiaľ málo známa, keďže donedávna sa na hrade nerobil žiaden výskum. Až v rokoch 2005, 2007 a 2009 sa na hrade uskutočnili prvé archeologické výskumy, ktoré nám pomohli presnejšie datovať dobu existencie hradu i jeho dispozíciu.

Hrad bol postavený s najväčšou pravdepodobnosťou na pravekom hradisku zo staršej doby bronzovej. Nálezový materiál taktiež dokladá osídlenie lokality v 9. a 10. storočí Slovanmi. Išlo pravdepodobne o výšinné opevnenie pred nájazdmi Maďarov. Neskorší, stredoveký kamenný hrad bol podľa dispozície vybudovaný niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia.[2] Stavba hradu hlboko v horách v tak odľahlej lokalite mimo významných ciest pravdepodobne súvisela s ryžovaním zlata v neďalekom Zlatne. Strategická poloha hradu umožňovala vizuálny kontakt s hradmi Gýmeš a Hrušov, ako aj neďalekým Velčickým hrádkom. Historik Ján Lukačka predpokladá, že stavebníkmi hradu boli predkovia Báša (Baas), ktorý žil na prelome 13. a 14. storočia.[3] V roku 1341 sa jeho synovia Marek a Ján spomínajú ako vlastníci Zlatna (Zalathnuk). Množstvo nálezového materiálu z 13. storočia však umožňuje na mieste kamenného hradu predpokladať existenciu staršieho drevozemného hrádku ešte v 13. storočí. Bášoví potomkovia pravdepodobne zomreli bez potomkov, lebo v roku 1386 daroval kráľ Zlatno Blažejovi Forgáčovi. Ten však ešte v ten istý rok umrel a jeho dediči o Zlatno pravdepodobne rýchlo prišli, keďže v roku 1396 sa spomína ako jeho vlastník Vavrinec z Veľkých Uheriec. Na základe nálezového materiálu možno predpokladať zánik hradu na prelome 14. a 15. storočia. Je však možné, že hrad bol dočasne kontrolovaný bratríkmi v polovici 15. storočia.[3]

Z roku 1516 pochádza zatiaľ jediná písomná zmienka o hrade. V listine žiadajú Forgáčovci od kráľa právo ryžovať zlato na ich panstve Fekhetewar (Čierny hrad).[3] Ojedinelé nálezy z 16. storočia umožňujú predpokladať, že hrad mohol byť v tejto dobe dočasne obnovený.

Od roku 2006 prebiehajú na hrade popri archeologickom výskume aj konzervačné práce.

Referencie

upraviť
  1. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-31]. Dostupné online.
  2. Slivka, M – Barič, J. – Jaššo, F. (2005): Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu v Zlatne na NKP Čierny hrad
  3. a b c Bóna, M. – Lukačka, J. (2006): Čiastkový architektonicko-historický a archívny výskum NKP Čierny hrad. Výskumná dokumentácia uložená v archíve KPÚ v Nitre.

Externé odkazy

upraviť