Čierny vrch (vrch v Strážovských vrchoch; 997 m n. m.)

vrch v Strážovských vrchoch

Čierny vrch (996,8 m n. m.[1]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Kšinná, približne 12 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou.[2]

Čierny vrch
vrch
Rokos vrch.jpg
Čierny vrch vpravo
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Bánovce nad Bebravou, Prievidza
Obce Kšinná, Rudnianska Lehota
Časť Suchý
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Nitrické vrchy
Povodie Nitra
Nadmorská výška 996,8 m n. m.
Súradnice 48°48′54″S 18°24′31″V / 48,8151°S 18,4087°V / 48.8151; 18.4087
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg značke z Kšinnej
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy a časti Suchý.[3] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, na pomedzí okresov Bánovce nad Bebravou a Prievidza a zasahuje na katastrálne územia obcí Kšinná a Rudnianska Lehota.[4] Je súčasťou mohutného hrebeňa, vystupujúceho medzi Rudnianskou a Kšinianskou kotlinou a Bánovskou pahorkatinou.[3][2]

OpisUpraviť

Čierny vrch leží v strednej časti hlavného hrebeňa Nitrických vrchov, v spoločnom masíve s nepatrne nižšou Veľkou Homoľou (975 m n. m.). Tá je južným susedom, juhozápadne leží Malá Homoľa (909 m n. m.), západne sa nachádza Kňaží stôl (637 m n. m.), severne je sedlom pod Čiernym vrchom oddelený Suchý vrch (1 028 m n. m.) a východným smerom leží Boškovie laz (935 m n. m.). Vrch patrí do povodia Nitry; východnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky Nitrice, západnú prítoky Radiše, smerujúcej do Bebravy. Najbližšími obcami sú Kšinná a Závada pod Čiernym vrchom na západe a Rudnianska Lehota na východe.[2] V sedle severne od vrcholu sa nachádza veža retranslačnej trasy.

VýhľadyUpraviť

Suchý vrch s riedkym porastom vo vrcholovej časti umožňuje sčasti obmedzený kruhový výhľad. Pozorovateľné sú okolité vrchy pohoria, časť Hornonitrianskej kotliny a Bánovskej pahorkatiny. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť južnú časť Malej Fatry, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Považský Inovec či Biele Karpaty.[5]

PrístupUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 55.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.
  3. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.
  4. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť