Ďordi Abadžiev

Ďordi Abadžiev (mac. Ѓорѓи Абаџиев; * 7. október 1910, Dojran2. august 1963, Skopje) bol macedónsky prozaik, publicista a historik.

Ďordi Abadžiev
macedónsky prozaik, publicista a historik
Ďordi Abadžiev
Narodenie7. október 1910
Dojran, Osmanská ríša
Úmrtie2. august 1963 (52 rokov)
Skopje, Juhoslávia

ŽivotUpraviť

Roku 1918 jeho rodina emigrovala do Bulharska, kde prežil tridsať rokov ako emigrant. Do Macedónska sa vrátil roku 1948. V Sofii vyštudoval právo a zapojil sa do macedónskeho národného a literárneho hnutia. Redigoval časopis Makedonsko zname a bol členom Macedónskeho literárneho krúžku.

DieloUpraviť

Svoje prvé literárne pokusy písal po bulharsky – zbierky čŕt a reportáži Posledna srešta (1936, Posledné stretnutie) a Trud i chora (1936, Práca a ľudia). Po návrate do vlasti sa angažoval pri založení Ústavu národných dejín, v ktorom potom pracoval. Napísal niekoľko štúdií a statí na historickú tému, písal tiež poviedky a novely. V macedónčine vydal zbierky poviedok Izgrev (1950, Východ slnka), Posledna sredba (1953, Posledné stretnutie) a Epopeja na nožot (1951, Epopej nože), v nie príliš vydarenom románe Aramisko gnezdo (1954, Zbojnické hniezdo) sa nevyhol černobielemu videniu. Po dlhšej odmlke vydal svoj najvýznamnejší psychologický román Pustina (1961, Púšť), v ktorom spracoval tému svedomia dvoch solúnskych atentátnikov, ktorí v roku 1903 vyhodili do povetria Osmanskú banku. Román je desivou úvahou o zmysle života a obeti za vlasť.

ZdrojUpraviť