Ďurďošík
O iných významoch výrazu Ďurďošík pozri Ďurďošík (rozlišovacia stránka).Ďurďošík (maď. Györgyi, Gyürgyi) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
| Ďurďošík | |
| obec | |
 Obecná zvonica
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Nadmorská výška | 233 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′32″S 21°24′55″V / 48,7421°S 21,4153°V |
| Rozloha | 4,59 km² (459 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 800 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 174,29 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1330 |
| Starosta | Iveta Hadašová[3] (KDH) |
| PSČ | 044 45 (pošta Bidovce) |
| ŠÚJ | 521353 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
| E-mailová adresa | obec.durdosik@post.sk |
| Telefón | 055 6965 215 |
| Fax | 055 6965 215 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ďurďošík | |
| Webová stránka: obecdurdosik.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Obec sa nachádza vo východnej časti Košickej kotliny,v časti Toryská pahorkatina, v údolí rieky Trstianka, 15 kilometrov od krajského mesta Košice. Obec katastrálne susedí na severe s Trsťanmi, na východe s Bidovcami, na západe s Košickými Oľšanmi a na juhu s Olšovanmi.
Vodné toky upraviť
Ďurďošíkom preteká vodný tok Trstianka, ktorý sa juhovýchodne od obce vlieva do Olšavy.
Vodné plochy upraviť
Juhovýchodne od obce sa nachádza chovný rybník Bidovce.
Dejiny upraviť
Prvú písomnú zmienku o obci Ďurďošík poznáme z roku 1330. Podľa nej vieme, že Ďurďošík predtým patril komesovi Budunovi (Bodun) z rodu Aba spolu s Ďurkovom, Chabžanmi a Janovíkom. Pre nevernosť kráľovi však o ne prišiel a na základe kráľovskej donácie ich už držal Imrich, syn Pavla, vnuk Kompolta z rodu Aba. V roku 1330 však musel spomínaný Imrich vydať z týchto odobraných majetkov na dievčenskú štvrť.
Korene Ďurďošíka sú však oveľa staršie, než je rok na prvej písomnej zmienke. Našlo sa tu aj staré slovanské sídlisko. V roku 1332 protestoval Michal, syn Buduna, v mene svojom i svojich bratov proti zaujatiu ich majetkov bánom Mikčom a Imrichom, synom Pavla. Medzi spomínanými majetkami sa nachádza aj Ďurďošík.
Ďalšiu písomnú zmienku o Ďurďošíku poznáme z roku 1337, kde sa spomína pri opise hraníc majetkov kláštora v Krásnej nad Hornádom, a to ako dedina, ktorá susedí s Košickými Olšanmi. Podľa zápisu z roku 1351 na kongregácii Abaujskej a Šarišskej stolice predniesol Ján, syn Donča z Ďurkova a vnuk Buduna, v mene svojom a ostatných žalobcov, že ich dedičné majetky boli odcudzené a držia ich synovia Imricha, vnuci Pavla. Medzi týmito majetkami sa spomína aj Ďurďošík. Táto listina konštatuje, že Jánovmu starému otcovi Budunovi boli tieto majetky odňaté pre nevernosť v čase pred bitkou v Rozhanovciach. Vtedy bol Ladislav, syn Pavla a vnuk Kompolta v Ďurkove zabitý synmi Buduna.
K ďalšej zmene vlastníka dochádza v roku 1369. Vtedy sa delili bratia Ján s Imrichom, synovia Imricha o Ďurkov, ktorý rozdelili na dve polovice. Vtedy došlo asi aj k zmene majiteľa Ďurďošíka. V roku 1378 Ján, syn Ladislava, vnuk Lukáša z Ďuďošíka predal Ďurďošík za 200 budínskych mariek Gregorovi, synovi Jána, vnukovi Buduna.
V roku 1390 Ján, syn Ladislava, syna Lukáša zvaného Nemeth daroval Ďurďošík kostolu sv. Mikuláša z Myšle. Teda nie je jasné, či v roku 1369 dedinu naozaj odpredal Gregorovi, alebo s obchod nakoniec nekonal. To viedlo v roku 1391 k sporu, pretože podľa sudcu bol Ďurďošík v roku 1378 prisúdený Šimonovi a Anne, deťom spomínaného Gregora. Súd bol asi úspešný pre potomkov Gregora, pretože v roku 1435 dedina nepatrila myšlianskemu prepošstvu. V roku 1553 patrila obec zemanom a boli tam 4 porty, čiže to bola malá dedina, žilo tam asi 12 až 20 ľudí.V roku 1565 tam žilo jedenásť poddaných. V roku 1598 tam stálo 7 domov.
Na začiatku 18. storočia bol Ďurďošík úpnle vyľudnený. Ešte aj v roku 1720 tam nikto nežil a v roku 1746 tam stáli len dva domy s pánom Zombori. V roku 1773 to bola už opäť dedina, kde sa rozprávalo prevažne po slovensky. V roku 1851 tu žilo 247 obyvateľov.
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba s prvkami neogotiky s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prvej polovice 20. storočia. Interiér kostola je plochostropý, nachádza sa tu murovaná empora. Kostol má okná dekorované šambránami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.[4]
Školstvo upraviť
V obci sa nachádza materská škola na mieste bývalej štvorročnej základnej školy. Navštevuje ju 16 detí (2011).
Doprava upraviť
Obec má dobré dopravné zabezpečenie autobusmi. V obci nie je vlakové spojenie. Najbližšia železničná stanica je v Košiciach.
Osobnosti obce upraviť
Pôsobili tu upraviť
- Marek Sapara (* 1982), futbalista a reprezentant, účastník Majstrovstiev sveta v roku 2010.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Ďurďošík. Kostol nanebovzatia Panny Márie. [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.