Ďurovie vrch

vrch v Javorí

Ďurovie vrch (933,5 m n. m.[1]) je vrch v Javorí. Leží nad obcou Stará Huta, približne 10 km juhozápadne od Detvy.[2]

Ďurovie vrch
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Detva
Obce Stará Huta, Klokoč
Pohorie Javorie
Podcelok Javorianska hornatina
Povodia Ipeľ, Hron
Nadmorská výška 933,5 m n. m.
Súradnice 48°28′39″S 19°19′08″V / 48,4774°S 19,319°V / 48.4774; 19.319
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zo Starej Huty
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Masív sa nachádza v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorianska hornatina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Detva a zasahuje na katastrálne územie obce Stará Huta a Klokoč.[4] Najbližšími sídlami sú na východnom úpätí situovaná Stará Huta, severozápadným smerom sa nachádza Vígľašská Huta-Kalinka a severovýchodne Klokoč.[2]

Opis upraviť

Ďurovie vrch leží severovýchodne od najvyššej časti pohoria, v hrebeni, ktorý vedie od Králikovho vrchu (918 m n. m.) východným smerom na Červeňákov vrch (902 m n. m.). Západne susedí sedlom oddelená Makytová (922 m n. m.) a Kukučkov kopec (927 m n. m.), južne Dedinský vrch (811 m n. m.), Javorie (1 044 m n. m.) a Sokolovo bralo (869 m n. m.), východne Ostrôžka (877 m n. m.) a Červeňákov vrch a severným smerom Veľký Korčín (863 m n. m.) a Horné Chvojno (606 m n. m.).[5] Južné svahy masívu odvodňuje do rieky Ipeľ potok Tisovník, východné jeho prítok Starohutský potok, vodu zo severných odvádza Kocanský potok do Slatiny v povodí Hrona.[2] Vrcholom vedie červeno značená Rudná magistrála. Na východnom úbočí siaha osídlenie až do výšky okolo 880 m n. m.

Výhľady upraviť

Nesúvislý lesný porast vrcholovej časti Ďurovie vrchu umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných miest s nízkou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach tiež Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu a Ostrôžky.[6]

Prístup upraviť

Referencie upraviť

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
  5. Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť