Ľubietovská Bukovina

vrch v pohorí Poľana

Ľubietovská Bukovina (1 194,4 m n. m.[1]) je vrch v strednej časti pohoria Poľana. Leží nad obcou Strelníky, približne 12 km severne od Detvy.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Ľubietovská Bukovina
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Obec Strelníky
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 194,4 m n. m.
Súradnice 48°41′08″S 19°26′38″V / 48,6855°S 19,4439°V / 48.6855; 19.4439
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po zelená turistická značka značke z obce Strelníky
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Bystrica a v katastrálnom území obce Strelníky.[4] Najbližšími sídlami sú severozápadne situované Strelníky a juhozápadne ležiaca osada Kyslinky, patriaca k obci Hrochoť.[2]

OpisUpraviť

Ľubietovská Bukovina je súčasťou hrebeňa kaldery bývalého stratovulkánu, s výrazne plochým a odlesneným vrcholom. Horská lúka je využívaná pastiermi z blízkeho salaša. Severným smerom susedí Čiefov vrch (874 m n. m.), severozápadným vrch Minca (1 027 m n. m.), juhozápadne leží Bukovina (1 294 m n. m.), južne Grúň (1 026 m n. m.) a východne Brusniansky grúň (1 271 m n. m.) a Hájny grúň (1 208 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona; severnú časť masívu odvodňujú prítoky Hutnej, západné sú pramennou oblasťou Zolnej a z južných svahov odvádza vodu riečka Hučava.[2] Vrcholom prechádza značený chodník, ktorý sa na neďalekom rázcestí Krížne pripája na Rudnú magistrálu.

VýhľadyUpraviť

Rozľahlý lúčnatý vrch poskytuje kruhový rozhľad. Veľmi dobre je viditeľný najmä hrebeň Poľany a okolité vrchy. Pri priaznivých podmienkach je pozorovateľná veľká časť hrebeňa Nízkych Tatier, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry i Kremnických vrchov, východným smerom dominuje Klenovský Vepor a severným smerom sú nezriedka pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.[6]

PrístupUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  5. Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť