Ľudmila Podjavorinská

Ľudmila Podjavorinská (vl. menom Ľudmila Riznerová, pseudonymy Božena, Damascena, Ľ. Šeršelínová, Ľ. Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila Ružodolská, Ľudmila Veselohorská, Ľ. Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nechtík, Nevädza, Podjavorinský, Sojka, Teta Ľudmila a i.) (* 26. apríl 1872, Horné Bzince, teraz Bzince pod Javorinou – † 2. marec 1951, Nové Mesto nad Váhom) bola slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní.

Ľudmila Podjavorinská
slovenská spisovateľka
Narodenie	26. apríl 1872 Bzince pod Javorinou, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	2. marec 1951 (78 rokov) Nové Mesto nad Váhom, Česko-Slovensko
Odkazy
Commons	Ľudmila Podjavorinská
Biografický portál

Životopis

Narodila sa v učiteľskej rodine Karola Rudolfa Riznera a jeho manželky Márie rodenej Klimáčekovej. V roku 1910 sa rodina presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Vzdelanie získala v Bzinciach. Jej prvé literárne ambície podporovali strýko Ľudovít Rizner a miestny evanjelický farár a spisovateľ Ján Pravoslav Leška. Neskôr pracovala krátko ako úradníčka Červeného kríža, ako nevydatá pomáhala otcovi v škole, no väčšinu života žila len zo skromných príjmov za literárnu prácu v periodikách.

Tvorba

Svoje prvé práce uverejňovala v peštianskych Slovenských novinách a časopise Vlasť a svet v rokoch 1887 – 1888. Na Slovensku jej prvé diela vychádzali od roku 1892 v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, neskôr spolupracovala s detskými časopismi Zornička a Dětský máj. Začínala vydávaním básní, no už čoskoro sa rozhodla venovať i próze. Vo svojich dielach zobrazovala trpké osudy obyčajných ľudí, no tiež hlboko nazrela do ľudských duší. Vo svojich dielach z vidieckeho a malomestského prostredia opísala s kritickým nadhľadom každodenné rodinné starosti. I keď v začiatkoch literárnej kariéry využívala často komickosť postáv i situačnú komiku, neskôr vyostrila konflikty, či už sociálne alebo etické, čím sa jej diela stali hlbšími, vážnejšími a postavy tragickejšími. Svojou tvorbou sa od začiatku radí do obdobia realizmu, kde sa približuje kvalitou takým autorom, ako sú Svetozár Hurban Vajanský, Martin Kukučín alebo Jozef Gregor Tajovský. Vo svete slovenskej literatúry sa však zapísala najmä ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre mladších.

Dielo

Tvorba pre dospelých

• 1892 – Kmotrovia figliari
• 1892 – Za neistými túžbami, humoreska
• 1893 – Sokovia, humoreska
• 1893 – Protivy
• 1894 – Rôznymi cestami
• 1895 – Dozvuky
• 1895 – Z vesny života, zbierka lyrických veršov
• 1896 – „Ideál“
• 1896 – Pozde
• 1897 – Za šťastím
• 1897 – Ondráš
• 1898 – Z domova
• 1899 – Fako Ďura Kotúlku, humoreska
• 1899 – Pod svietňom ,
• 1900 – Postupne
• 1903 – Po bále, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
• 1905 – Na bále, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
• 1905 – V otroctve, novela
• 1906 – Blud, novela
• 1906 – Kde sa vzal
• 1909 – Dvaja bratia a Nešťastie pôvodcom šťastia
• 1910 – Žena, novela
• 1914 – Otrok
• 1915 – Prelud, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
• 1930 – Balady, poézia
• 1937 – Mária z Magdali, poézia
• 1942 – Piesne samoty, poézia
• 1946 – Balady a povesti, poézia
• 1951 – Smrť, balada

Tvorba pre deti

• 1908 – Slovenská chalúpka, báseň
• 1909 – Oráč, báseň
• 1909 – Sadaj, slnko, sadaj, báseň
• 1921 – Kytka veršov pre slovenské dietky, zbierka veršov pre deti
• 1930 – Zajko Bojko, veršovaná rozprávka
• 1930 – Veršíky pre maličkých
• 1930 – Medový hrniec
• 1931 – Čarovné skielka, knižka rozprávok a poviedok
• 1932 – Baránok boží
• 1939 – Škovránok
• 1942 – Zvonky
• 1943 – Čin-čin, veršovaná rozprávka
• 1947 – Klásky

Ocenenie

• v roku 1947 získala titul Národný umelec

Ďalší život diela

Jedna z balád Podjavorinskej bola zhudobnená ako kantáta. Dielo českej skladateľky Vítězslavy Kaprálovej má názov Ilena, op. 15, pre sóla, zbor, recitátora a orchester.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ľudmila Podjavorinská
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudmila Podjavorinská