Ľudovít Didi
Ľudovít Didi (* 16. január 1931, Púchov – † 15. september 2013, Vráble)[1] bol slovenský učiteľ, disident, účastník protikomunistického odboja, prvý rómsky spisovateľ románov v slovenskej literatúre.[1][2]
| Ľudovít Didi | |
| slovenský učiteľ, prvý rómsky spisovateľ románov v slovenskej literatúre | |
| Narodenie | 16. január 1931 Púchov, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. september 2013 (82 rokov) Vráble, Slovensko |
| Bydlisko | Vráble |
| Alma mater | Pedagogický inštitút v Nitre |
Životopis upraviť
Narodil sa v meste Púchov ako nemanželské rómske dieťa. Vyrastal u starých rodičov z matkinej strany. Starý otec Ondrej Didi bol slávny rómsky hudobník. Ľudovú a meštiansku školu vychodil v Púchove. Chudobná rodina Didiovcov však nedokázala zabezpečiť mladému Ľudovítovi vyššie vzdelanie. Hoci ho prijali na Učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou, do školy pre nedostatok financií nenastúpil. Odišiel do Bratislavy, kde po krátkom čase začal doučovať synov jedného Bulhara. Za doučovanie mal kde prespať a kde sa stravovať. V rokoch 1951 začal študovať na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe, odkiaľ ho za jeho negatívne názory na vtedajšiu dobu vylúčili.[2][3]
V rokoch 1959 – 1963 absolvoval štúdium na Pedagogickom inštitúte v Nitre pre vzdelanie učiteľov národných škôl. Po úspešnom ukončení pôsobil na rôznych miestach a malotriednych školách. V rokoch 1966 – 1974 sa stal vedúcim vychovávateľom v Osobitnej škole vo Vrábľoch. Vylúčili ho v roku 1974 pre protisocialistické názory.[2]
Po tomto roku nastali pre Didiovcov nepríjemné chvíle. Boli sledovaní tajnou službou ŠtB, synovi sa podarilo až na tretíkrát dostať na štúdium, druhý syn a dcéra išli najskôr za učňov a až okľukou sa dostali do škôl.[3]
Rehabilitácia upraviť
V roku 1980 spolu s manželkou Máriou vyhľadali matku Marty Kubišovej[4] a ako zamestnanci fabriky podpísali Chartu 77.[2][5] Po udalostiach v roku 1989 ho Okresný národný výbor v Nitre rehabilitoval a Ľudovít sa stal riaditeľom Detského domova v Kolíňanoch. Tu pôsobil ako riaditeľ až do roku 1998. V roku 1992 mu na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, na základe rehabilitácie, udelili titul Ing. V roku 2007 mu Ústav pamäti národa priznal status „účastník protikomunistického odboja“.[1]
Dielo upraviť
Ľudovít Didi žil a tvoril vo Vrábľoch. Písať knihy začal až na dôchodku v roku 2001. Bol prvým autentickým rómskym spisovateľom románov v slovenskej literatúre.[1]
- Príbehy svätené vetrom. Bratislava, 2004
- Cigánkina veštba. Bratislava, 2008[4]
- Róm Tardek a jeho osud. Bratislava, 2013
- Čierny Róm a biela láska. Bratislava, 2011
Ocenenia upraviť
- 2023 – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.[6]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d Ľudovít Didi [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d TASR. Pred 90 rokmi sa narodil Ľudovít Didi, autor prvého rómskeho románu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-01-16. Dostupné online [cit. 2022-11-03].
- ↑ a b BÁBIKOVÁ, Marta. Z teba kňaz nebude : Rozhovor so 74-ročným debutantom Ľudovítom Didim. Knižná revue (Bratislava: Literárne informačné centrum), 2005, čís. 04. Dostupné online.
- ↑ a b CHOVANEC, Jan. Cigánkina veštba. Babylon (Praha: Studentský spolek Babylon), 2018-07-25. Dostupné online [cit. 2022-11-04]. ISSN 2570-7353.
- ↑ PREČAN, Vilém. Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77 [online]. Praha: Československé dokumentační středisko, [cit. 2022-11-03]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Prezidentka udelila štátne vyznamenania 28 osobnostiam. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-01].
Externé odkazy upraviť
- Z teba kňaz nebude – rozhovor v Knižnej revue 2005/04
- Ľudovít Didi podpísal Chartu 77, komunisti ho preradili k sústruhu