Otvoriť hlavné menu

Ľudovít (Ludwig) Schlesinger (* 1. november 1864, Trnava – † 15. december 1933, Giessen, Nemecko) bol nemecký matematik slovenského pôvodu.

Ľudovít (Ludwig) Schlesinger
nemecký matematik
nemecký matematik
Narodenie1. november 1864
Trnava, Slovensko
Úmrtie15. december 1933 (69 rokov)
Giessen, Nemecko

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v Trnave v židovskej rodine Bernarda Schlesingera a jeho manželky Reginy rodenej Oppenheim.

Svoje vysokoškolské vzdelanie získal v Nemecku, na univerzitách v Heidelbergu ( 18821884) a v Berlíne ( 18841887), kde získal aj doktorát.

Na berlínskej univerzite začal aj svoju vedeckú a pedagogickú dráhu, v r. 1889 získal titul docenta, o päť rokov neskôr profesora. V r. 1897 krátko pôsobil na univerzite v Bonne, ale ešte v tom istom roku prešiel na univerzitu v Kluži, kde potom pôsobil do r. 1910. Napokon v r. 19111930 bol profesorom matematiky na univerzite Giessene, kde prežil aj svoje dôchodcovské roky. Pred nástupom Jura Hronca patril k najvýraznejším vedeckým osobnostiam–matematikom pôvodom zo Slovenska. Na univerzite v Kluži bol Hroncovým učiteľom, neskôr v Giessene jeho „Doktorvater“-om, ktorý mal na vedeckú orientáciu nestora slovenských matematikov určujúci vplyv. Sám bol autorom 6 matematických príručiek a monografií, viacerých skrípt, vyše 80 vedeckých štúdií v renomovaných periodikách a asi troch desiatok matematicko-historických prác.

Venoval sa najmä teórii diferenciálnych rovníc, kde okrem pôvodných čiastkových štúdií je osobitne významná jeho rozsiahla a uznávaná príručka Handbuch der Teorie der linearen Differentialgleichungen (Leipzig 1895, 18971898). V tejto oblasti nadväzoval na dielo E. Bekeho, C. F. Gaussa, E. Picarda, H. Poincaré, B. Riemanna a predovšetkým na práce svojho profesora, neskôr svokra, nemeckého matematika L. Fuchsa. V tomto smere bol pokračovateľom Fuchsovho a Schlesingerovho diela aj J. Hronec. O vývoji teórie lineárnych rovníc napísal Ľ. Schlesinger aj knižnú prácu ( 1909) a aktívne sa zapojil do systematického spracovania diela Jánosa a Farkasa Bolyaiovcov, neskôr aj Carla Friedricha Gaussa a Leonharda Eulera vrátane vydávania ich súborného diela. Viaceré jeho matematicko-historické výskumy sa stali východiskom odborných matematických štúdií. Venoval sa aj niektorým problémom teórie funkcií komplexnej premennej. Bol editorom a redaktorom časopisu Journal für die reine und angewandte Mathematik, jedného z najznámejších nemeckých matematických časopisov.

Zomrel 16. decembra 1933 v Giessene.

Externé odkazyUpraviť

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.