Šípska Fatra je geomorfologický podcelok Veľkej Fatry.

Šípska Fatra
pohorie
Zadný Šíp (1143)
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Dolný Kubín, Ružomberok, Martin
Nadradená
jednotka
Veľká Fatra
Susedné
jednotky
Oravská vrchovina, Krivánska Fatra, Šútovské podhorie, Turčianske nivy, Lysec, Šiprúň, Revúcke podolie, Liptovská kotlina, Choč
Mesto Ružomberok
Súradnice 49°9′S 19°13′V / 49,150°S 19,217°V / 49.150; 19.217
Najvyšší bod Vtáčnik
 - výška 1 236,3 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 420 m n. m.
Geologické zloženie vápenec
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Šípska Fatra
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Charakteristika upraviť

Nachádza sa v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, no pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Z hľadiska ochrany prírody je časť Šípskej Fatry zahrnutá do NP Malá Fatra a časť do NP Veľká Fatra.

Vymedzenie upraviť

Z východu je vymedzená obcou Biely Potok, Ružomberkom, obcou Valaská Dubová a sedlom Brestová. Zo severu obcami Komjatná a Žaškov. Zo západu a severozápadu je oddelená riekou Orava a Váh od Malej Fatry.

Z juhu je od zvyšku pohoria oddelená hranicou[1], prechádzajúcou Ľubochnianskym sedlom, časťou Ľubochnianskej doliny, dolinou Kračkov, časťou záveru doliny Bystrého potoka, v sedle pod najvyšším vrchom Vtáčnik (1 236,3 m n. m.) prechádza do záveru Čutkovskej doliny, cez kótu Vtáčnik (1 090,4 m n. m.) do Trlenskej doliny a cez osadu Vlkolínec až k Bielemu Potoku.

Z geomorfologického hľadiska ju zo severu ohraničuje Oravská vrchovina a Krivánska Fatra (podcelok Malej Fatry), zo západu Šútovské podhorie a Turčianske nivy (podcelky Turčianskej kotliny), z juhu Lysec, Šiprúň a Revúcke podolie (podcelky Veľkej Fatry) a z východu Liptovská kotlina (podcelok Podtatranskej kotliny) a Choč (podcelok Chočských vrchov).[1]

Najvyšší vrch upraviť

Najvyšším vrchom je Vtáčnik (1 236,3 m n. m.). Vrch Šíp (1 169,5 m n. m.), ktorý dal meno celému pohoriu, označovaný v niektorých zdrojoch ako najvyšší vrch Šípskej Fatry, je najvyšší v časti podcelku na pravej strane rieky Váh.

Významné vrchy upraviť

Ochrana prírody upraviť

Časť územia podcelku patrí do Národného parku Veľká Fatra, resp. jeho ochranného pásma, severná časť patrí do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra. Z maloplošných chránených území tu leží napr. národná prírodná rezervácia Šíp, Madačov, Kornietová a prírodná rezervácia Korbeľka, Krkavá skala, Močiar, Rojkovská travertínová kopa, Rojkovské rašelinisko a Šútovská epigenéza.[3]

Krasové javy upraviť

Z povrchových krasových javov sú najčastejšie škrapy – ostrohranné výbežky vápencov, ktoré je možné nájsť na Šípe. Skupina závrtov, lievikovitých priehlbní priemeru 15 – 20 m sa nachádza v sedle Na vrch (Žaškovské sedlo) nad obcou Stankovany.

Z jaskynných krasových foriem je možné pozorovať drobnejšie jaskyne vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Popri nich, najmä na úpätí skalných stien, je možné nájsť drobnejšie jaskyne a previsy vytvorené mrazovým zvetrávaním, napr. jaskyňa na Šípe, abri v Okrúhlej skale (Jánošíkov stôl), viacero jaskýň v Hrdoši (najdlhšia 120 m, v severovýchodnom výbežku) nad obcou Komjatná, priepasť Zvonica v masíve Kečiek (hĺbka 35 m), puklinová jaskyňa na Čebrati (60 m). Medzi jaskyne, ktoré vznikli pôsobením vodných tokov, je možné zaradiť napr. Stankoviansku jaskyňu (25 m) v doline Váhu.

V severnom svahu Párnického Šípa je Ľadová jaskyňa v Šípe – priepastná jaskyňa (hĺbka 28 m), v ktorej sa až do letných mesiacov udržiava zaľadnenie. Ďalšie tri jaskyne sú v Majdovskom vŕšku pri obci Žaškov. Väčší počet jaskýň je juhozápadne od obce Kraľovany, na ľavom brehu rieky Váh, vo veľkom meandri, v západnom hrebeni Kopy, kde sa v dolomitických vápencových bralách nachádza 14 menších jaskýň s najväčšou presahujúcou dĺžku 70 m. Na hrebeni vrchu Meškovo, nad dolinou Hrabovo sa nachádza 72 m hlboká priepasť.

Turizmus upraviť

Šípska časť Veľkej Fatry je rozdelená hlbokým údolím Váhu, napriek tomu ponúka atraktívne lokality pre turistov. Medzi turisticky obľúbené ciele patria bralá Šípu, stredisko Malinô Brdo či svetoznámy Vlkolínec. Celá oblasť je vybavená sieťou turistických trás, umožňujúcich podnikať kratšie i dlhšie výlety.[3]

Referencie upraviť

  1. a b Dušan Kočický, Boris Ivanič. Geomorfologické členenie Slovenska 1:500 000, podľa Mazúr E., Lukniš M., 1986 [PDF]. ŠGÚDŠ, 2011, [cit. 2016-02-17]. Dostupné online.
  2. Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-21]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • Hochmuth Zdenko a kolektív: Chočské vrchy. Liptovská Mara. Turistický sprievodca ČSFR, č. 42, vyd. Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1990, ISBN 80-7096-091-4

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť