Šakal zlatý
Šakal zlatý alebo staršie šakal obyčajný[2]; (lat. Canis aureus) je druh z čeľade psovitých.
| Šakal zlatý | |
_male.jpg) Poddruh Canis aureus indicus, Národný park Kanha, India | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Canis aureus Linnaeus, 1758 | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
OpisUpraviť
Šakal zlatý dorastá do dĺžky 60 – 110 cm, chvost má dlhý 20 – 30 cm a váži okolo 7 – 15 kg. Srsť ma bledožltú, zlatistú alebo svetlohnedú. Brucho je hnedkasté a chrbát sivší. Niekedy vyzerá ako Nemecký ovčiak.
Výskyt[3]Upraviť
Šakal zlatý obýva severnú a severovýchodnú Afriku, juhovýchod Európy, Blízky východ a južnú Áziu, konkrétne štáty: Afganistan, Albánsko, Alžírsko, Bahrajn, Bhután, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Stredoafrická republika, Chorvátsko, Džibutsko, Egypt, Eritrea, Etiópia, Grécko, India, Irán, Irak, Izrael, Jordánsko, Keňa, Kuvajt, Libanon, Líbya, Mali, Mauritánia, Maroko, Mjanmarsko, Nepál, Niger, Nigéria, Omán, Pakistan, Katar, Saudská Arábia, Senegal, Somálsko, Srí Lanka, Sudán, Sýria, Tanzánia, Thajsko, Tunisko, Turecko,Turkmenistan, Spojené Arabské Emiráty, Vietnam, Západná Sahara, Jemen.
V posledných rokoch sa šakal zlatý rozšíril aj do Slovinska, Maďarska, Ukrajiny, Rakúska a tiež na Slovensko.
Výskyt na SlovenskuUpraviť
Šakal zlatý je v zozname cicavcov Slovenska od roku 1947, prvý známy doklad o jeho výskyte na Slovensku pochádza z roku 1989, keď bol ulovený jeden jedinec pri obci Čierna v okrese Trebišov. Ďalšie údaje o výskyte šakala mali tiež pochádzať z južného Slovenska (1995 Zlaté Moravce; 1996 Gabčíkovo, 1997 Veľký Krtíš). V roku 2016 sa na celom Slovensku početnosť druhu odhadovala na 155 jedincov. Šakal zlatý nie je na Slovensku chráneným druhom, jeho lov je povolený od 1. augusta do konca februára.[4][5] Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 7 (1,6% rozlohy Slovenska).[2]
SprávanieUpraviť
Tento druh sa zdržuje do párov, hlavne v období rozmnožovania, ale v lokalitách s veľkou ponukou potravy, ako sú napríklad odpadkové skládky, blízko ľudských sídel, vytvárajú svorky zložené až z 20 jedincov.
RozmnožovanieUpraviť
Obdobie párenie trvá 26 - 28 dní, začína približne od 15. januára a trvá do 15. februára.[2] Gravidita trvá 60[2] – 63 dní, po nich vrhne samica 1 až 9 mláďat (priemerne je ich 5 – 6, v Bulharsku 4,6 - 6,0[2]). Potomkov odchováva v nore, niekedy v húštine krovín či v trstine.[2] Po 8 – 10 týždňoch prechádzajú mláďatá z mliečnej na pevnú stravu. V tomto veku, ale ešte nie sú schopné loviť, preto im rodičia alebo starší súrodenci po návrate z lovu vyvrhujú potravu. Mláďatá žijú s rodičmi najmenej 1 rok.[2]
Poddruhy[6]Upraviť
Rozoznávame 13 poddruhov šakala zlatého.
ReferencieUpraviť
- ↑ IUCN Red list 2021.3. Prístup 9. decembra 2021.
- ↑ a b c d e f g KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko & Michal Stanko. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Šakal obyčajný (zlatý) - Canis aureus, s. 423 - 425.
- ↑ Jhala, Y.V. & Moehlman, P.D. 2008. Canis aureus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Downloaded on 24 November 2011. (po anglicky)
- ↑ Šakal zlatý – súčasť našej fauny [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2020-09-11, [cit. 2022-05-14]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Šakal zlatý nie je na Slovensku exotikou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-09-17. Dostupné online [cit. 2022-05-14].
- ↑ Mammal Species of the World, 3rd edition (po anglicky)
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šakal zlatý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Šakal zlatý
ZdrojUpraviť
BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.