Šambhala

Šambhala (z tibetského Šam bha la) alebo Šambala je mysteriózna zem spojená s tantrickým meditačným božstvom Kálačakrou. O Šambhale sa hovorí, že sa nachádza na severe sveta či vesmíre a toto miesto sa často stotožňuje so strednou Áziou. Spasiteľský šambhalský mýtus je veľmi rozšírený medzi tibetskými laikmi, ktorí bežne veria, že až sa v budúcnosti šudská nenávisť stretne a ctižiadosť plne prejaví vo svojej ničivej podobe, svet sa zapletie do siete neutíchajúcich vojen a nezhôd, tak nakoniec zvíťazí ríša zla. V tomto okamihu však porazí kráľovstvo Šambhaly vládcu zla a zbaví ľudstvo tejto pozemskej formy tyranie. Ľudová viera hovorí, že tí, ktorí sa zúčastnia obradu udeľovania zmocnenia Kálačakry, sa nakoniec znovuzrodí v šambhale.

Šambhala je mytická zem severného budhizmu, pozemský raj, ktorý bude dosiahutý až po víťazstve nad heretikmi a nepriateľmi Buddhovej náuky. Tu sa zhromaždia všetci nasledovníci Buddhu. Mýtus Šambhaly nesie eschatologické prvky severného budhizmu. Bol zvlášť šírený v období ohrozenia, krízy a úpadku. Mýtus je literárne zachytený v knihe „Cesta do Šambhaly“ (tib. Šam bha lai lam jig), ktorého autorom je tibetský mních Pančhen Paldän Ješe z kláštora Tašilhünpo (pančhenlama). Taktiež sa označuje ako „čistá zem“, ktorá je kolískou Kálačakratantry. Kráľ Šambhaly Sučandra požiadal jedného mnícha, aby učil Kálačakru, odkiaľ prišla do Indie a potom do Tibetu.

Šambhalský mýtus je z typologického hľadiska mýtom o posledných veciach človeka, ľudstva a sveta je to mýtus eschatologický.

Poloha šambaly

Napriek tomu, že nikto nevie, kde Šambhala leží, zdá sa, že existuje. Akokoľvek ju momentálne obyčajní ľudia nemôžu vidieť ani s ňou bežným spôsobom komunikovať, po nejakom čase bude zrejmé ako to robiť. Podľa posvätných textov Šambhala nakoniec vstúpi do styku s naším svetom. Stručne povedané, mandala Kálačakry nie je ako ostatné mandaly. Iné tantrické obyčaje sa vzťahujú k jednotlivcovi, ale Kálačakra sa vzťahuje ku spoločenstvu, ku svetovej spoločnosti ako celku. --dalajlama Tändzin Gjamccho

Existuje viacero vysvetlení a ponímaní pojmu šambhala. Niektoré sú dokonca rozporuplné až úplne odlišné. Šambhala je v každom prípade akýsi tibetský paralelný svet, pre obyčajných ľudí nedostupný, neviditeľný. Tento svet má iba obmedzené väzby na náš vidieľný svet ľudí a zvierat. To je podľa Tibeťanov jeho hlavná funkcia, nie však jediná. Podľa tohto tantrického textu bude šambhala aj miestom duchovnej aj pozemskej obrody, potom čo sa budhistický svet zachráni pred záhubou zo strany nevercov a barbarov. Šambhala ako mýtické kráľovstvo pravdepodobne existovala ešte pred „roztočením kolo zákona“, čiže pred vznikom náuky Buddhu Šákjamúniho.

Kráľovstvo Šambhaly

V nedávnej dobe niektorí učenci vyjadrili názor, že Šambhala by skutočne mohla byť jedným z kráľovstiev, ktoré sú historicky dokumentovanými kráľovstvami staroveku ako napr. kráľovstvo Zhang-Zhung v centrálnej Ázii. Mnoho učencov však vníma legendy o šambhale ako čistý mýtus. V skutočnosti medzi mnohými tibetskými učiteľmi existuje dlhá tradícia, ktorá nechápe Šambhalu ako nejaké vonkajšie miesto, ale pojíma ju ako základ alebo koreň bdelosti a zdravia, ktorý existuje ako potenciál v každej ľudskej bytosti. Z tohto hľadiska nie je dôležité rozhodnúť, či je kráľovstvo Šambhaly iba myšlienka alebo skutočnosť. Mali by sme tento ideál osvietenej spoločnosti, ktorý Šambhala predstavuje oceniť a mali by sme ho napodobniť.

Tibetské poňatie Šambhaly

Medzi Tibeťanmi je rozšírená viera, že kráľovstvo Šambhaly môže byť ešte objavené, skryté niekde vo vzdialenom himalájskom údolí. Je taktiež známe množstvo budhistických textov o tom ako Šambhalu nájsť s detailnými, ale ťažko zrozumiteľnými popismi, avšak názory v tom, či majú byť tieto popisy chápané doslovne alebo metaforicky sa líšia. Mnoho textov popisuje detailne samotné kráľovsto. Napríklad podľa Veľkého komentára ku Kálačakre od uznávaného budhistického učiteľa z 19. stor. Miphama je zem Šambhala severne od rieky Šitá a je rozdelená ôsmymi horskými hrebeňmi. Palác Rigdenov, kráľovských vládcov Šambhaly, je postavený na vrchole kruhovitej hory v strede zeme. Mipham hovorí, že táto hora sa volá Kailáš. Palác menom Kalápa sa rozkladá na mnohých štvorcových míľach. Pred ním smerom na juh je krásny park Malaja a v strede parku je chrám zasvätený Kálačakre, ktorý postavil Dawazangpo.

Zdroje

• Coleman Graham, A Handbook of Tibetian Culture: A Guide to Tibetian Centres and Resources throughout the World, London: Rider 1993.
• Trungpa Chögyam, Shambala. Posvátna cesta bojovníka, prel. Antonín R. Machander, Praha: Pragma 1999.
• Luboš Bělka, Milan Fujda, Zuzana Kubovčáková – Náboženství světa II: Východní tradice, Masarykova univerzita 2014.