Šamorín

mesto na Slovensku

Šamorín (maď. Somorja, nem. Sommerein, lat. Sancta Maria) je mesto na južnom Slovensku ležiace v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji.

Šamorín
Somorja
mesto
Šamorín 03 01.jpg
Kostol nanebovzatia Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Podunajsko
Vodný tok Dunaj
Nadmorská výška 126 m n. m.
Súradnice 48°01′36″S 17°18′42″V / 48,026667°S 17,311667°V / 48.026667; 17.311667
Rozloha 44,35 km² (4 435 ha) [1]
Obyvateľstvo 13 350 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 301,01 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1287[1]/1383[2]
Primátor Csaba Orosz[3] (SMK-MKP)
PSČ 931 01
ŠÚJ 501905
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hlavná 37
931 01 Šamorín
E-mailová adresa info@samorin.sk
Telefón 031 / 590 04 11
Fax 031 / 590 04 00
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Šamorín
Webová stránka: www.samorin.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Mesto leží v Podunajskej nížine na Žitnom ostrove, na brehu Dunaja pri vodnom diele Gabčíkovo, v nadmorskej výške 130 metrov. Delí sa na 5 častí: Šamorín, Bučuháza, Čilistov, Kráľovianky, Mliečno a 2 historické časti Gančháza a Šámot. V severozápadnej časti mesta je lesopark Pomlé. Šamorín leží 25 km juhovýchodne od Bratislavy, 26 km západne od Dunajskej Stredy a 25 km južne od Senca.

UliceUpraviť

Astrová, Bažantia, Bociania, Bratislavská, Budovateľská, Cintorínska, Čilistovská cesta, Dlhá, Dunajská, Gazdovský rad, Gútorská, Hlavná, Hlboká, Hrnčiarska, Hviezdna, Jazdecká, Kasárenská, Kláštorná, Kováčska, Krivá, Krížna, Kúpeľná, Malá, Márie, Mestský majer, Mliečňanská, Morušová, Nezábudková, Nová, Obilná, Pažitná, Poľná, Poľovnícka, Pomlejská cesta, Požiarnická, Priechodná, Priemyselná, Prvá, Ružová, Rybárska, Senecká cesta, Slnečná, Stará cesta, Stredná, Strelecká, Školská, Škovránkova, Športová, Tichá, Topoľová, Veterná, Vinohradská, Vnútorná, Vodárenská, Vydria, Záhradnícka, Zelená.

Vodné plochyUpraviť

DejinyUpraviť

Šamorín vznikol pri vtedajšom hlavnom ramene Dunaja. Písomná zmienka datovaná k roku 1238 (ecclesia Sancte Marie) je falzum. V roku 1285 sa spomína šamorínsky farár, v prvej priamej písomnej zmienke z roku 1287 sa Šamorín uvádza ako Zenthmaria.[4] Ku koncu 14. storočia sa Šamorín stal centrom obchodu horného Žitného ostrova. Práva kráľovského mesta získal v roku 1405 od Žigmunda Luxemburského.

Koncom stredoveku mesto stratilo postavenie kráľovského mesta[5] a v dôsledku tureckých vpádov postupne klesal jeho význam. V 17. storočí sa znova stalo hospodárskym centrom horného Žitného ostrova. V druhej polovici 17. storočia bol Šamorín obývaný prevažne obyvateľmi nemeckej národnosti protestantského vierovyznania. V poslednej štvrtine 18. storočia prišli do mesta pauláni, ktorí postavili jediný kláštor rádu sv. Františka z Paoly v Uhorskom kráľovstve. Pauláni v kláštore zriadili aj školu, v ktorej sa vyučovalo po nemecky. Na konci 19. storočia nastal v meste rozmach vzdelávacích a kultúrnych ustanovizní. V roku 1872 vznikla meštianska škola.

Počas prvej svetovej vojny a krátko po nej bol v meste ruský a taliansky zajatecký tábor. Židia, ktorí prišli do mesta až v 19. storočí, boli počas druhej svetovej vojny deportovaní, približne 350 ľudí.

Šamorín bol sídlom okresu do roku 1960, odvtedy patrí do okresu Dunajská Streda. Po vybudovaní vodného diela Gabčíkovo sa v katastrálnom území mesta vytvorila Zdrž Hrušov a vybudoval sa prívodný kanál, ktoré ponúkajú možnosti vodných športov. Po hrádzi Dunaja vedie aj medzinárodná Dunajská cyklistická cesta.[6]

Symboly mestaUpraviť

Symbolmi mesta Šamorín sú erb mesta, vlajka mesta a pečať mesta.

Erb mesta tvorí strieborný ranogotický štít s Pannou Máriou so zlatou korunou na hlave, oblečenou do dlhého bohato nazberaného modrého plášťa, na dolnom okraji plášťa a okolo hlavy vidieť zlatú podšívku a do bohato nazberaných šiat sedí na zlatej lavici a je otočená trochu doľava. Pravou rukou drží zlaté žezlo. Na ľavej strane v jej náručí sedí dieťa Ježiš, má strieborné telo so zlatou svätožiarou okolo hlavy, v ľavej ruke držiac zlaté jablko s krížikom. Pravá ruka Ježiška je položená na pravú ruku Panny Márie. Horné ukončenia žezla a koruny je poznačené ranogotickým štýlom.

Pečať mesta tvorí erb mesta Šamorín s hrubopisom „MESTO ŠAMORÍN – SOMORJA VÁROS“.

Vlajka mesta pozostáva zo štyroch vodorovných prvkov, farebne korešpondujúcich s farbami erbu. Farby sú zaradené v poradí žltá, červená, biela, modrá. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená lastovičím chvostom.[7]

ObyvateľstvoUpraviť

Národnostné zloženieUpraviť

Národnostné zloženie – Šamorín (2011)[8]
Slováci
  
34,30 %
Maďari
  
57,43 %
Ostatní
  
1,49 %
Nezistení
  
6,77 %

Národnosť spolu: 12 726 obyvateľov

  • slovenská – 4 365 (34,30%)
  • maďarská – 7 309 (57,43%)
  • rómska – 28 (0,22%)
  • rusínska/ukrajinská/ruská – 1/6/8 (0,12%)
  • česká/moravská – 63/3 (0,52%)
  • nemecká – 14 (0,11%)
  • iná – 67 (0,53%)
  • nezistená – 862 (6,77%)

Náboženské zloženie obyvateľstvaUpraviť

  • rímski katolíci 73,27 %
  • bez vyznania 11,75 %
  • reformovaní (kalvíni) 7,25 %
  • evanjelici a. v. 4,42 %
  • grécki katolíci 0,68 % a iní

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Reformovaný kostol, štvorloďová románska stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, založená prevdepodobne v prvej polovici 11. storočia. Pôvodné patrocínium bolo Panny Márie, podľa ktorého dostalo meno mesto Šamorín. Kostol prešiel množstvom stavebných etáp, ktoré vytvorili jeho súčasnú podobu. Pôvodne išlo o jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou, z tohto objektu sa zachovala časť severného múru, ktorý dnes tvorí východnú časť múru medzi dvojlodím a severnou loďou. Na prelome 11. a 12. storočia bol pôvodný kostol rozšírený o južnú kaplnku. Na konci 12. storočia bola loď rozšírená západným smerom. Koncom prvej tretiny 13. storočia boli tieto dve lode prepojené do jedného centrálneho priestoru a vznikla predstavaná veža. Kostol získal polygonálne presbytérium prestavbou v 60-70. rokoch 13. storočia. Severná loď bola doplnená na konci 13. storočia. V tomto období vznikol románsky ústupkový portál na severnej stene lode a veža získala súčasnú murovanú helmicu. V prvej polovici 14. storočia bola postavená južná loď, v polovici storočia doplnili severozápadnú a juhozápadnú prístavbu, čím sa veža stala súčasťou hmoty kostola. V roku 1521 bola stredná loď zaklenutá na dva piliere, čím kostol dostal súčasnú štvorloďovú podobu. Klenby boli pokryté renesančnými motívmi anjelov a zvierat. V reformačnom období slúžil kostol zároveň reformovaným a katolíckym veriacim. V roku 1789 reforovaný zbor odkúpil tento kostol. Nástenné maľby v kostole boli objavené v roku 1954, od roku 2014 prebieha jeho komplexná obnova. Chrám predstavuje jednu z najvýznamnejších sakrálnych stavieb na Žitnom ostrove. V stredovekom interiéri sa nachádza komplikovaná neskorogotická klenba. Na západnej strane je murovaná gotická empora s maľbou boja sv. Juraja s drakom. Dochovali sa tu stredoveké architektonické prvky ako kamenná kazateľnica v presbytériu, románske sedílie so stredným stĺpikom, pastofórium s polpostavou Krista. Nástenné maľby pochádzajú z 12.- 16. storočia, nachádzajú sa najmä v presbytériu. Nastaršou maľbou je mandorla na severnej stene lode.[9] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi, veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a murovanou ihlancovou helmicou s nárožnými vežicami.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej v časti Šámot, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou, bez veže, z doby okolo roku 1260. Osada okolo kostola postupne zanikala a v 19. storočí prestal plniť liturgické účely, posledná omša sa tu slúžila v roku 1927. Od roku 1950 slúžil kostol nevhodne ako sklad obilia. Pamiatkovou obnovou prešiel v rokoch 1983-1984. V posledných rokoch prebieha jeho opätovná obnova. V celej svojej hmote je kostol románska stavba, ktorej súčasťou je zriedkavá románska sakristia a pôvodné štrbinové okná v lodi, apside aj sakristii. Loď kostola je plochostropá, apsida má klenbu predznamenávajúcu nastupujúci gotický sloh. Vnútorné zariadenie sa nedochovalo. Nachádza sa tu pastofórium, pôvodná krstiteľnica a na stenách sú viditeľné konsekračné kríže. Pod vrstvou mladších omietok na nachádzajú stredoveké nástenné maľby. Fasády sú okrem štrbinových okien s polkruhovým záklenkom dekorované zuborezom v priestore pod korunnou rímsou.[10]
  • Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie s kláštorom paulánov, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1721-1736. Úpravami prešiel v 19. storočí.[11] Autorom projektu je J.G. Altenberger. Interiér kostola predstavuje hodnosný intakte zachovaný neskorobarokový priestor. Nachádza sa tu barokový hlavný oltár, kazateľnica a výmaľba od F. Sogrista z roku 1778, ktorá zachytáva výjavy zo života sv. Františka z Pauly. Organ je hodnotné dielo Ludviga Moosera, reštaurovaním prešiel v roku 2005.[12] Fasády kostola sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenýmmi oknami s profilovanými šambránami. Priečelie je ukončené volútovým štítom, z ktorého vyrastá veža členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Kláštor je štvorkrídlová trojpodlažná dvojtraktová neskorobaroková stavba pochádzajúca z rovnakého obdobia ako kostol.[13] Jej fasády sú členené kordónovými rímsami a oknami s profilovanými osteniami. Vstupný portál je polkruhový s bočnými volútami na rímsovou supraportou.
  • Radnica, dvojtraktová trojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena L zo 17. storočia. Úpravami prešla po roku 1683, v 18. storočí a v rokoch 1832 a 1865. V interiéri sa nachádzajú miestnosti zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Osemosová fasáda je členená oknami so šambránami, na prízemí je dekorovaná pásovaním. Na ľavej ose priečelia sa nachádza renesančný arkier s renesančným reliéfom.[14]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z rokov 1784-1785. Obnovou prešiel v roku 2004. V interiéri sa nachádza priebežná trojramenná empora. Zariadenie kostola je ešte v duchu barokoa. Nachádza sa tu organ od Jozefa Effingera, upravený majstrom Volgethom v roku 1824. Oltár je kazateľnicového typu, s obrazom Vzkriesenie Krista a strážcovia jeho hrobu od dolnorakúskeho maliara F. Oelenhaina z roku 1785. Fasády kostola sú členené negatívnymi kazetovými poliami v celej výške stavby a oknami so šambránami, reliéfnymi festónmi a nadokennými rímsami. Okno poschodia na ose priečelia je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Vstupný portál má nad rímsou pár reliéfnych váz s festónmi. Do tohto kostola chodil aj M. R. Štefánik počas štúdií na miestom lýceu, pred kostolaom je reliéf pripomínajúci Štefánika z roku 1930 od Ladislava Majerského, umiestnený na mladšom podstavci od Pavla Mikšíka.[15]
  • Židovská synagóga, dvojpodlažná stavba v eklektickom štýle s orientálnymi prvkami z roku 1912. Od roku 1996 sídlom At home gallery.[16] Fasády synagógy sú členené lizénami a oknami s profilovanými šambránami, na poschodí s polkruhovým záverom. Nad portálom na ose priečelia je zdvojené okno s motívom dávidovej hviezdy. Synagóge dominuje trojuholníkový štít s dekoratívnou korunnou rímsou.
  • Kaplnka sv. Anny, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej homty, z roku 1873. Priečelie je členené nárožnými pilastrami ukončenými vežicami a korunnou rímsou s oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkom a ihlancovou helmicou. Nad portálom je vročenie vzniku stavby.

ŠkolstvoUpraviť

  • Gymnázium Milana Rastislava Štefánika – štvorročné a osemročné gymnázium so slovenským vyučovacím jazykom
  • Gymnázium Imre Madácha s vyučovacím jazykom maďarským
  • Stredné odborné učilište spotrebných družstiev Jednota a Hotelová akadémia Šamorín
  • Základná škola Mateja Bela
  • Základná škola Mateja Korvína s vyučovacím jazykom maďarským
  • Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským v Mliečne

ŠportUpraviť

Osobnosti mmestaUpraviť

RodáciUpraviť

Pôsobili tuUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Prvá písomná zmienka o Šamoríne [online]. [Cit. 2018-02-22]. Dostupné online.
  5. ŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. Dostupné online. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 496.
  6. http://samorin.sk/historia-mesta/
  7. http://samorin.sk/symboly-mesta/
  8. Štatistický úrad SR
  9. Šamorín [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  10. Šámot [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Rímsko-katolícky kostol a kláštor [online]. Oficiále stránky mesta Šamorín. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Šamorín - radnica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  15. Evanjelický kostol [online]. Oficiále stránky mesta Šamorín. Dostupné online.
  16. Synagóga [online]. Oficiále stránky mesta Šamorín. Dostupné online.
  17. http://samorin.sk/sport/
  18. http://samorin.sk/partnerske-mesta/

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šamorín

Externé odkazyUpraviť