Šen-jang J-8 (čín. 歼-8 – Ťien-8; angl. Shenyang J-8; v kóde NATO: „Finback“) je čínske jednomiestne dvojmotorové záchytné stíhacie lietadlo. Konštrukčne vychádza zo stíhačky Čcheng-tu J-7, neskoršie verzie však prešli mnohými úpravami a od J-7 sa značne líšia. Výroba týchto lietadiel skončila v roku 2010, kedy ich začali nahrádzať stroje J-11 a J-10.

J-8

Šen-jang J-8II
Typprepadové stíhacie lietadlo
VýrobcaSkupina leteckého priemyslu Šen-jang
Prvý letJ-8: 5. júl 1969
J-8II: 12. jún 1984
Zavedený1980
Charakterv službe
Hlavný používateľVzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Výroba1979 – 2010
Vyrobených380

Vznik a vývoj upraviť

Koncom päťdesiatych rokov 20. storočia začali západné krajiny vyvíjať novú generáciu strategických bombardérov a prieskumných lietadiel, ktoré výkonmi výrazne prevyšovali aj tie najvyspelejšie stíhacie lietadlá čínskeho letectva. Preto čínska armáda požadovala novú záchytnú stíhačku, ktorá by dosahovala maximálnu rýchlosť letu 2,2 Mach, mala dostup viac ako 20 000 m, stúpavosť 200 m/s a akčný rádius 750 km až 1 000 km. Od nového lietadla sa takisto vyžadovalo, aby bolo schopné zničiť nepriateľské ciele pomocou radarom navádzaných rakiet vzduch-vzduch stredného dosahu.

Od mája do októbra 1964 bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá zadefinovala program vývoja nového stíhacieho lietadla. Budúca vysokovýkonná stíhačka mala byť schopná zachytiť americký bombardér Convair B-58 Hustler a stíhací bombardér Republic F-105 Thunderchief. Letecký ústav Šen-jang prišiel s návrhom J-8, ktorá bola zväčšenou dvojmotorovou verziou J-7 (čínska kópia MiG-21F), zatiaľ čo letecký ústav Čcheng-tu navrhoval postaviť jednomotorovú stíhačku s delta krídlom, ktorá niesla označenie J-9. Čínske letectvo si v roku 1965 vybralo návrh J-8, koncept J-9 však nebol vypracovaný nadarmo. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa vyvinul do stíhacieho lietadla, ktoré dnes poznáme ako Čcheng-tu J-10.

Vývoj J-8 sa začal v septembri 1965 a už o tri mesiace bola hotová maketa lietadla. V roku 1966 bola v závode Šen-jang spustená výroba prototypov. Prvý let lietadla sa uskutočnil 5. júla 1969, ale v tej dobe už vrcholila "kultúrna revolúcia", ktorá prerušila vývoj J-8 na mnoho rokov. Letové skúšky nového stroja tak boli dokončené až desať rokov po prvom vzlete, v decembri 1979. J-8 bola nakoniec zavedená do čínskeho letectva v roku 1981.

Konštrukcia upraviť

 
J-8 vo vojenskom múzeu v Pekingu

J-8 upraviť

J-8 bola v podstate zväčšená J-7. Bol to strednoplošník s veľkými delta-krídlami. J-8 mala v nose okrúhly prívod vzduchu, v ktorého strede sa nachádzal typický špic s radarom. Pred koreňom krídel boli umiestnené ďalšie dva prívody vzduchu, ktoré pomáhali lietadlu pri nízkych rýchlostiach a pri veľkom uhle nábehu. Lietadlo bolo poháňané dvoma prúdovými motormi Liyang Wopen-7B, každý so suchým ťahom 43,15 kN a s ťahom 58 kN pri použití prídavného spaľovania. Základnú výzbroj tvorili dva kanóny kalibru 30 mm, ktoré boli namontované v spodnej časti trupu. Lietadlo malo päť závesných bodov, z ktorých každý mohol niesť muníciu s hmotnosťou do 500 kg.

Hoci J-8 viac-menej dosiahla požadované výkonnostné parametre, neschopnosť Číny vyrábať modernú avioniku a výzbroj mala za následok, že lietadlo nemalo žiadne výrazné výhody oproti predchádzajúcej J-7. Nový stroj bol vybavený nevýkonným radarom, ktorého dosah bol len v rámci vizuálnej vzdialenosti. Navyše sa nepodarilo v plánovanom termíne vyvinúť protilietadlovú strelu PL-4 s poloaktívnym radarovým navádzaním, takže J-8 bola vyzbrojená iba tepelne navádzanými raketami s krátkym doletom typu PL-2.

V tejto počiatočnej konfigurácii sa vyrobilo približne iba 40 kusov J-8 a neskôr bola väčšina z nich prerobená na prieskumné lietadlá.

J-8I upraviť

 
J-8I vo vojenskom múzeu v Pekingu

Vývoj lietadla začal v roku 1976 a bol ukončený v júli 1985. Verzia J-8I bola so svojim predchodcom totožná z hľadiska aerodynamickej konštrukcie a pohonu. Od základného variantu sa navonok líšila iba trojdielnym čelným sklom a dozadu otvárateľným prekrytom. Oveľa viac rozdielov sa skrývalo vnútri lietadla. K hlavným vylepšeniam patril nový radar Typ 204 (JL-7) a palubný počítač, J-8I však bola vybavená aj novým prístrojovým panelom, prerobeným katapultovacím a kyslíkovým systémom. Pôvodné kanóny kalibru 30 mm boli nahradené dvojicou Typ 23-III kalibru 23 mm (kópia sovietskeho kanónu GŠ-23L). Štvorica závesných bodov pod krídlami mohla niesť protilietadlové strely krátkeho dosahu PL-2B alebo PL-5.

Produkcia týchto lietadiel prebiehala len do roku 1987 a vyrobilo sa ich ich iba malé množstvo. Koncom 90. rokov bolo niekoľko z nich zmodernizovaných na verziu J-8E.

J-8E upraviť

Modernizácia lietadiel J-8I, ktorá zahŕňala novú sadu elektronických protiopatrení a celoplošný radarovým výstražný prijímač KJ-8602A.

JZ-8 upraviť

Prieskumné lietadlá, ktoré vznikli prerobením väčšiny strojov základnej konfigurácie J-8. Týmto bojovým lietadlám bola odobratá výzbroj, pod trupom niesli fotoaparát a pod krídlami dvojicu externých palivových nádrží (každú s objemom 480 litrov). Fotoaparát KA-112A dokázal počas letu vyhotoviť 550 snímok. Typická nadmorská výška, v ktorej sa vykonával prieskum, bola od 9 500 m do 15 000 m. Vďaka prídavným palivovým nádržiam bol dolet predĺžený na 2 000 km.

J-8II upraviť

 
J-8II

Ide o radikálne vylepšenú verziu, ktorá začala vznikať na začiatku 80. rokov. Dôraz už nebol kladený na výkony vo vysokých rýchlostiach a veľkých nadmorských výškach, ale na aerodynamický výkon pri transonických rýchlostiach v stredných a nízkych nadmorských výškach. Čínske letectvo tiež požadovalo schopnosť ničiť vzdušné ciele na vzdialenosť mimo vizuálny dosah.

Na dosiahnutie týchto požiadaviek musel letecký ústav Šen-jang zrealizovať niekoľko rozsiahlych zmien draku a systémov. Zatiaľ čo delta krídlo zostalo nezmenené, predný trup bol úplne prepracovaný. Pôvodný okrúhly prívod vzduchu v nose lietadla bol nahradený dvomi bočnými prívodmi vzduchu. To umožnilo do nosu stroja nainštalovať väčšiu radarovú anténu. V predprodukčných lietadlách však bol iba nevýkonný radar Typ 208 s dosahom 40 km. Pôvodné motory WP-7 boli nahradené novými WP-13AII. Výsledky testov ukázali, že spomínané konštrukčné zmeny viedli k zlepšeniu manévrovateľnosti nového stroja.

Lietadlo získalo sedem závesných bodov – jeden pod trupom a šesť pod krídlami. Podtrupový závesník mohol niesť šesť voľne padajúcich bômb s hmotnosťou 250 kg alebo 1400-litrovú externú palivovú nádrž. Na podkrídelných závesníkoch mohlo byť pripevnených šesť rakiet typu vzduch-vzduch, neriadené rakety vzduch-zem alebo voľne padajúce bomby s hmotnosťou 250 kg. Dva vonkajšie závesné body boli tiež určené na nesenie 800 litrových prídavných palivových nádrží.

J-8B upraviť

J-8B predstavoval prvý operačný variant typu J-8II. Bol zavedený do služby v čínskom letectve a námorníctve v decembri 1995.

Táto verzia disponovala v porovnaní s predchodcom množstvom vylepšení v oblasti avioniky, vrátane monopulzného radaru Typ 208A alebo head-up displeja HK-13E. Neskoršie výrobné várky boli vybavené dopplerovským radarom KLJ-1 a radarovým varovným prijímačom KJ-8602A. Napriek týmto vylepšeniam J-8B ešte stále nemala schopnosť viesť vzdušný boj mimo vizuálnu vzdialenosť.

J-8III upraviť

Modernizačný program pravdepodobne za spoluúčasti Ruska a Izraelu, ktorý bol spustený začiatkom 90. rokov. Vzišla z neho verzia J-8C, ktorá mala byť konkurenciou moderným ruským a západným stíhačkám, ako boli MiG-29 a Mirage 2000-5. Koncom 90. rokov bol však tento vývoj zrušený v prospech nákupu lietadiel Su-27 a J-11.

J-8D upraviť

Verzia s pevným tankovacím nadstavcom, ktorá bola zavedená v roku 1996. Jedno natankovanie vo vzduchu umožnilo lietadlu predĺžiť dolet o 800 – 1 200 km, čím sa mohlo dostať až po ostrovy v Juhočínskom mori.

J-8F upraviť

Ide o poslednú a najpokročilejšiu verziu, ktorá bola zavedená v roku 2003. Má sklený kokpit, nadstavec na tankovanie počas letu, výkonnejšie motory WP-13BII a výzbroj na ničenie pozemných a námorných cieľov. Najvýznamnejším vylepšením je nový palubný rádiolokátor Typ 1492, ktorý dokáže navádzať protilietadlové strely stredného dosahu PL-12, R-27 a R-77.

JZ-8F upraviť

JZ-8F je prieskumný variant postavený na báze J-8F. Lietadlo je namiesto kanónov vybavené interným fotoaparátom.

J-8H upraviť

Verzia, ktorá bola zavedená v roku 1999 ako dočasné riešenie pred tým, než vstúpil do služby výkonnejší variant J-8F. Lietadlo malo modernizovanú avioniku vrátane radaru KLJ-1 (Typ 1491), vďaka čomu mohlo byť vyzbrojené protilietadlovými strelami PL-11 s poloaktívnym radarovým navádzaním. J-8H bola v obmedzenom počte zavedená v roku 2002 a neskôr bola pravdepodobne zmodernizovaná na štandard J-8F.[1]

Používatelia upraviť

  Čína

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

Špecifikácie (J-8II) upraviť

Technické údaje upraviť

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 21,59 m
  • Rozpätie: 9,34 m
  • Výška: 5,41 m
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 9 820 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 17 800 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Li-jang (LMC) Wo-pchen-13B II s prídavným spaľovaním, každý s maximálnym ťahom 68,7 kN

Výkony upraviť

  • Maximálna rýchlosť: 2 338 km/h
  • Akčný rádius: 1 000 km (vrátane 5-minútovej bojovej činnosti)
  • Dostup: 20 200 m
  • Stúpavosť: 200 m/s
  • Ťah/Hmotnosť: 0,91

Výzbroj upraviť

  • 1× kanón GŠ-23 kalibru 23 mm

Referencie upraviť

  1. Shenyang J-8 fighter: A history of evolution [online]. 2016-11-28. Dostupné online.
  2. Shenyang (AVIC) J-8 / J-8 II (Finback) [online]. . Dostupné online.

Pozri aj upraviť