Šenkvice

obec na Slovensku

Šenkvice (maď. Senkőc, nem. Schenkwitz) sú obec na Slovensku v okrese Pezinok. Vznikli v roku 1964 zlúčením Malých a Veľkých Čaníkoviec.

Šenkvice
obec
Šenkvice church 01.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Malokarpatský
Rieka Stoličný potok
Nadmorská výška 165 m n. m.
Súradnice 48°17′00″S 17°20′00″V / 48,283333°S 17,333333°V / 48.283333; 17.333333
Rozloha 24,81 km² (2 481 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 095 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 205,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1256
Starosta Peter Fitz[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 900 81
ŠÚJ 508250
EČV PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Šenkvice, Námestie Gabriela Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice
E-mailová adresa poslať email
Telefón 033/6496311
Fax 033/6496310
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Šenkvice, Pezinok District
Webová stránka: www.senkvice.org
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Obec leží v Trnavskej pahorkatine, podcelku v západnej časti Podunajskej nížiny, 26 km severovýchodne od Bratislavy a 6 km východne od mesta Pezinok. Šenkvice sa rozprestierajú v doline Stoličného potoka a južne od obce sa nachádza Šenkvický háj. Obcou prechádza železničná trať Bratislava – Žilina.

 
Pohľad na Šenkvice zo severného okraja obce.

HistóriaUpraviť

Okolie Šenkvíc bolo osídlené už v neolite a v lokalite sa nachádzajú nálezy zo staršej doby bronzovej ako i z rímskych čias. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1256 v listine uhorského kráľa Bela IV. Po tatárskom vpáde a vyplienení Uhorska prichádzajú na územie pezinského panstva nemeckí kolonisti. Prvý ponemčený názov známy z listiny vikára ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pansauro je z roku 1390, kde sú vymenované farnosti bratislavského prepošstva. Medzi nimi aj Šenkvice SAMKAWYCH, uvádzané medzi Modrou a Vištukom.

Od roku 1462 do roku 1557 nie je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka. V druhej polovici 16. storočia je oblasť kolonizovaná Chorvátmi, ktorí utekajú z domova pred postupom Turkov. Významný historik Uhorska Gabriel Kolinovič Šenkvický zapísal, vychádzajúc z údajov historikov J. Sdegedyho a S. Timona, že Šenkvice založili Chorváti medzi rokmi 1544 - 1550. Chorvátskych kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Šubič v čase, keď Turci zničili Kostajnicu.

V roku 1594 prichádzajú ďalší chorvátski utečenci, zakladajú povedľa existujúcej osady v blízkosti potoka Sisek novú osadu, ktorú gróf Štefan Ilešhazi nazval Malé Šenkvice, pôvodne pomenované Sisek. O tej pozri článok Cerové.

Od roku 1647 patrila obec Pálffyovcom (pezinské panstvo).

Prvý kostol bol v Šenkviciach postavený okolo roku 1350 v gotickom slohu. Tento pravdepodobne zhorel. Na jeho mieste si chorvátski kolonisti postavili kostol nový, ktorý postupne v rokoch 1614 - 1619 rozširovali. V roku 1666 bol kostol radikálne prestavaný prakticky do takej podoby akú má dnes. Súčasne s kostolom dokončili aj výstavbu hradieb okolo kostola (obrana proti tureckým vpádom) a uzavreli ich veľkou bránou. Portál tejto brány má letopočet 1682. Koncom 19. storočia nastáva úpadok Šenkvíc a až začiatkom 20. storočia so vznikom nových pracovných možností sa opäť rozvíjajú a rozrastajú.

19. októbra 1845 bola daná do prevádzky železničná trať Šenkvice – Pezinok.

PamätihodnostiUpraviť

V obci sa nachádzajú viaceré pamätihodnosti. Jednou z nich je rímskokatolícky kostol svätej Anny z roku 1584, ktorý bol pôvodne gotický, neskôr kostol prestavovali s renesančnými a barokovými úpravami. Hradobný systém okolo kostola s nárožnými baštami je postavený v renesančno-barokovom slohu. Ďalšími pamätihodnosťami sú socha svätého Urbana vo vinohradoch z roku 1723 (zreštaurovaná a slávnostne znovuodhalená v roku 2006), socha Najsvätejšej Trojice zo začiatku 20. storočia a socha svätého Jána Nepomuckého. Kaplnka z roku 1888 je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.

Významní rodáciUpraviť

ŠportUpraviť

V obci sa od 70. rokov 20. storočia nachádza motokrosová trať.

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 236 - 237.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šenkvice