Šivetice

obec na Slovensku

Šivetice (maď. Süvete) sú obec na Slovensku v okrese Revúca.[4]

Šivetice
obec
Rotunda sv. Margity Antiochijskej
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Vodný tok Muráň
Nadmorská výška 330 m n. m.
Súradnice 48°34′54″S 20°16′33″V / 48,5816667°S 20,2758333°V / 48.5816667; 20.2758333
Rozloha 8,26 km² (826 ha) [1]
Obyvateľstvo 351 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 42,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1262
Starosta Ľudovít Szendrei[3] (SMER-SD)
PSČ 049 14 (pošta Licince)
ŠÚJ 526304
EČV (do r. 2022) RA
Tel. predvoľba +421-58
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Šivetice
Webová stránka: sivetice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Obec leží v severovýchodnej časti Slovenského krasu.[4]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1262 (Sueta), ale sídlo vzniklo asi už v 12. storočí. Patrila jelšavskému panstvu, od 15. storočia k hradu Muráň. V roku 1558 sa v obci spomína hámor, ktorý však po niekoľkých rokoch spustol. V súpisoch z roku 1652 sa v obci uvádza hlavne veľa hrnčiarov, tzv. nemecký hámor s dvomi hutami v prevádzke a osobitnými miestami na pálenie uhlia. V roku 17061716 sa Šivetice stali najznámejšou hrnčiarskou dedinou v údolí rieky Muráň. V 19. a 20. storočí mala obec cech hrnčiarov. Pri výrobe využívali miestnu kvalitnú hlinu a šivetická keramika (džbány, vázy, signálne píšťaly, rozmerné misy) sa stala známou v celom Rakúsko-Uhorsku.[4]

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Rotunda sv. Margity Antiochijskej, románska stavba z druhej štvrtiny 13. storočia. S vnútorným priemerom 11 metrov ide o najväčšiu románsku rotundu na Slovensku i v celej strednej Európe. Je postavená z tehál, a nie z kameňa, ako väčšina stredovekých kostolov regiónu. Dnes sa nevyužíva na bohoslužobné účely a v kostole prebiehajú dlhodobé reštaurátorské práce, ktoré doposiaľ neboli dokončené.[5] V interiéri sa nachádzajú hodnotné fresky. Maľby majú minimálne tri vrstvy, nachádzajú sa tu románske fresky, gotické fresky a mladšie maľby z 20. storočia. Na románskom portáli sa dochovala aj exteriérová freska. V priebehu 14. storočia bol interiér kostola predelený na loď a svätyňu monumentálnym lomeným víťazným oblúkom. Rotunda má vnútornú apsidu. V lodi bola pôvodne kamenná románska empora, ktorá sa však nedochovala. Pôvodné románske nástenné maľby zobrazujúce výjavy z legendy o sv. Margite prekryli gotickými maľbami s rovnakou tematikou a doplnili ich výjavmi pašiového cyklu. Časť románskych malieb boli odkrytá, gotické maľby, ktoré ich prekrývali boli sňaté, a dnes sa nachádzajú v depozitári SNG vo Zvolene. Podobne ako mnohé gemerské kostoly, aj šivetická rotunda patrila v 17. storočí evanjelikom, neskôr sa však vrátil naspäť katolíkom.[6] V 18. storočí kostol čiastočne prestavali v barokovom slohu a do starého opevnenia vstavali zvonicu so vstupnou bránou. Kostol dostal aj novú strechu, pôvodne bola v strede strechy lucerna. Pôvodná románska podoba kostola je zobrazená na freske na severnej strane presbytéria. Fasády rotundy sú členené úzkymi slepými arkádami, strecha je pokrytá šindľom.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1785. Veža bola pristavaná v roku 1831. Kostol je dnes v zlom technickom stave a potreboval by obnovu. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Oltár pochádza z čias vzniku kostola, centrálny obraz Viera, nádej a láska je dielom K. Schablika. Kazateľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia s polychrómiou a bohatou ornamentikou. Z obdobia postavenia kostola pochádza aj barokový organ z dielne J. M. Heisserera.[7] Fasády sú členené lizénami a elipsovo ukončenými oknami so šambránani. Veža je členená kordónovými rímsami, pilastrami a nárožným kvádrovaním, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.[8]
  • Ruiny hradu nad obcou.[9]
  • Súbor ľudových domov, ide o trojpriestorové murované domy so sedlovými strechami orientované smerom do ulice, najmä z 19. storočia.[4]

Šivetická keramika

upraviť

Tradíciu šivetickej keramiky dnes udržuje živú už len jeden hrnčiarsky majster, František Szarka.[4]

Osobnosti obce

upraviť

Rodáci

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b c d e SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 581.
  5. Šivetice [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Gotická cesta [online]. 2018-10-27, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online.
  7. ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Šivetice, s. 19-21.
  8. Šivetice - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Hrad Šivetice - Slovenské hrady [online]. www.slovenskehrady.sk, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šivetice

Externé odkazy

upraviť