Šopronský snem

Šopronský snem bol uhorský snem, ktorý zvolal v roku 1681 Leopold I. do maďarského mesta Šopron.

Na zvolanie mal vplyv úspech Tököliho povstania a jeho vodca Imrich Tököli bol na snem prizvaný, ktorého sa nezúčastnil. Ešte pred snemom cisár zrušil gubernium a na sneme obnovili úrad palatína, ktorým sa stal Pavol Esterházi.[1]

Ďalej potvrdil Viedenský mier, privilégia uhorských stavov (aj povstalcov ak do 2 mesiacov zložili zbrane), zrušil protireformačné nariadenia.[2] Celkovo snem prijal 82 ustanovení, z nich sa dve (25., 26.) týkajú náboženských slobôd.[3]

Celkovo „šopronský snem r. 1681 s reštitúciou moci stavov a obmedzenej slobody vyznania znamenal vážne oslabenie povstaleckého tábora“.[4]

ReferencieUpraviť

  1. MATULA, Vladimír; VOZÁR, Jozef, a kol. Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 176 – 177.
  2. šopronský snem. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 791 s. S. 719.
  3. šopronský snem. In: PETRÍK, Borislav; RYBÁR, Peter, a kol. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Vyd. 1. Bratislava : BoPo pre Generálny biskupský úrad Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8. S. 367.
  4. KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9. S. 312.