Ábel
O prvom mene pozri Ábel (prvé meno). O filozofovi pozri František Xaver Ábel.Ábel (z hebr. הבל hevel - dych, opar; arab. هابيل Hábíl)[1] je postava z biblickej knihy Genezis. Syn Adama a Evy a mladší brat Kaina. Bol pastierom oviec. Biblia uvádza Kaina a Ábela ako úplne prvých narodených ľudí.[2]
Udalosť znázorňuje konflikt medzi bratmi, ktorá vedie až k bratovražde. Kainova obeť z poľných plodín bola Bohom odmietnutá, naopak Ábelova obeť z jeho najtučnejších oviec bola Bohom prijatá.[3] Kain sa nato nahneval a Ábela zabil.[4]
V apokryfnej literatúre (kniha Henochova) je Ábel prototyp nevinnej obete, jeho potomkom je preto predurčená úloha sudcov. V kresťanskej literatúre (Posolstvo Židom) je zosobnením dobra a viery. Islam spomína Ábela len ako jedného z Adamových synov.[5]
Referencie upraviť
- ↑ (prof.Roháček jeho meno preložil ako márnosť, smútok)
- ↑ Kniha Genezis, kapitola 4, verš 1-2
- ↑ Kniha Genezis, kapitola 4, verš 3-5
- ↑ Kniha Genezis, kapitola 4, verš 6-8
- ↑ Ábel. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 20-21.