Óndra Łysohorský, vlastným menom doc. PhDr. Ervín Goj (* 6. júl 1905, Frýdek – † 19. december 1989, Bratislava) bol básnik, píšuci básne v lašskom nárečí, ktoré pozdvihol na básnický jazyk, ale aj v nemčine a v ruštine.

Óndra Łysohorský
lašský básnik
Narodenie6. júl 1905
Frýdek, Rakúsko-Uhorsko, dnes Frýdek-Místek, Česko
Úmrtie19. december 1989 (84 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko

Navštevoval Nemecké gymnázium v Ostrave a neskôr študoval francúzštinu, nemčinu a češtinu na Nemeckej univerzite v Prahe. Usadil sa na Slovensku kde pôsobil ako stredoškolský profesor v Kremnici, Trnave a Bratislave.

Od roku 1939 žil v Sovietskom zväze, kde sa pripojil k česko-slovenskej vojenskej jednotke a bol osobným učiteľom francúzštiny generála Ludvíka Svobodu.

V 50. rokoch sa stal vedúcim katedry jazykov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru v rokoch 1966 a 1970.

Dielo upraviť

  • Spjewajuco piaść (1934)
  • Hłos hrudy (1935),
  • Wybrane wérše (1936),
  • Lašsko poezyja 1931 - 1937
  • Aj lašske řéky płynu do mořa, antológia (1958)
  • Jediný pohár. Výbor z veršů. (1964)
  • Lašsko poezyja 1931-1977, súborné dielo pod patronátom UNESCO (1988)

Preklady upraviť

  • Štyri zbierky vyšli počas jeho pobytu v ZSSR v preklade laureáta Nobelovej ceny Borisa Pasternaka, Mariny Cvetajevovej a iných básnikov
    • Песнь о матери / Pesň o materi
    • Земля моя / Zemľja moja
    • Песни о солнце и земле / Pesni o solnce i zemle
    • Стихотворения / Stichotvorenija
  • Brázdou k vesmíru Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1960., v preklade Štefánie Pártošovej a Ľubomíra Feldeka
  • Korom, te légy a mérce, 1962

Externé odkazy upraviť