Archív Slovenskej akadémie vied

Archív Slovenskej akadémie vied (predtým Ústredný archív SAV) je archív, špecializované pracovisko Slovenskej akadémie vied. V rámci celoštátnej siete archívov sa zaraďuje medzi špecializované archívy na Slovensku.

Archív Slovenskej akadémie vied
Archív Slovenskej akadémie vied
OdvetvieVeda
Založená1. januára 1963
SídloBratislava, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieJana Gubášová Baherníková
Webwww.archiv.sav.sk

Súradnice: 48°10′02″S 17°04′23″V / 48,167318°S 17,072984°V / 48.167318; 17.072984

Archív SAV - sídelná budova archívu v areáli SAV na Patrónke v Bratislave, Dúbravská cesta 9

Vznik a história archívu upraviť

O potrebe a založení archívu pre potreby Slovenskej akadémie vied sa začalo uvažovať približne v roku 1961 na pôde Historického ústavu SAV. Iniciátorom tejto myšlienky bol vtedajší riaditeľ Historického ústavu SAV Ľudovít Holotík, ktorý sa s návrhom obrátil na Predsedníctvo SAV. Archív napokon vznikol uznesením Predsedníctva SAV číslo 139 k 1. januáru 1963 z potreby narastajúcej písomnej agendy a jej uloženia a spracúvania, ktorá vznikla z činnosti vedenia akadémie a tiež jednotlivých vedeckých inštitúcií pôsobiacich pod SAV. Jeho pôvodný názov bol „Archív SAV“, a od 1. februára 1972 bol uznesením Predsedníctva SAV číslo 287 premenovaný na „Ústredný archív SAV“. V období od 1. januára 1985 až do 1. júla 1987 bol archív súčasťou Informačného centra SAV. Archív sa stal opäť samostatným pracoviskom.[1] Od 1. mája 2018 sa archív včlenil do novovzniknutého Centra spoločných činností SAV a stal sa jeho organizačnou zložkou. Od 11. novembra 2019 sa inštitúcia vrátila k pôvodnému názvu, avšak ako súčasť spomínaného Centra v znení ,,Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied - Archív Slovenskej akadémie vied" (skrátene: CSČ SAV - A SAV).

Vedenie a pracovníci archívu upraviť

Po svojom vzniku mal Archív SAV niekoľko rokov na plný úväzok iba jedného pracovníka, ktorý zastával zároveň aj pozíciu vedúceho archívu, bol ním Dušan Dúbrava. Na sklonku roku 1968 bol za externého riaditeľa vymenovaný významný slovenský historik a archivár Richard Marsina. V tomto období začali v archíve pôsobiť ďalší odborní pracovníci. Boli to predovšetkým Alexandra Marčeková, Jozef Klačka a Lýdia Kamencová (manželka historika Ivana Kamenca), ktorí svojou odbornou činnosťou zanechali výraznú stopu v histórii archívu, keďže v ňom pracovali vyše 40 rokov. Dr. Jozef Klačka bol vo funkcii riaditeľa archívu v rokoch 1978 - 1999.[2]

Riaditelia a vedúci pracovníci Archívu Slovenskej akadémie vied
1. Dušan Dúbrava 1963 – 1968
2. Richard Marsina 1968 – 1978
3. Jozef Klačka 1978 – 1999
4. Ivan Mrva 1999 – 2003
5. Ľudmila Nemeskürthyová 2003 – 2015
6. Jana Gubášová Baherníková 2015 –

Služby archívu upraviť

Archív poskytuje prioritne služby organizáciám SAV (poskytovanie informácií, metodické usmernenia, predarchívna starostlivosť), ale umožňuje i štúdium archívnych dokumentov širokej odbornej verejnosti. Pracovníci archívu sa okrem administratívnej činnosti venujú i vedeckej odbornej činnosti, zúčastňujú sa aktívne na konferenciách zamerané na dejiny, archívnictvo.

Archívne fondy upraviť

  • Fondy právnych predchodcov SAV
  • Fondy orgánov SAV
  • Fondy organizácií SAV
  • Fondy spolkov a vedeckých spoločností
  • Osobné fondy

Archívne zbierky upraviť

  • Zbierka fotodokumentov
  •  
    Staré logo Ústredného archívu SAV používané do novembra 2019.
    Zbierka medailí a plakiet

Referencie upraviť

  1. KOVÁČ, Dušan, a kol. Dejiny Slovenskej akadémie vied. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2014. 687 s. ISBN 978-80-224-1316-9. S. 597.
  2. MAJEROVÁ, Kristína. Polokrúhle jubileum Ústredného archívu Slovenskej akadémie vied. Fórum archivárov (Bratislava: Slovenská spoločnosť archivárov), roč. 28, čís. 1, s. 55-58.

Externé odkazy upraviť