Čierny orol (Košice)
Čierny orol je barokovo-klasicistická budova na Hlavnej ulici 25 v Košiciach.
| Čierny orol | |
| Hotel Čierny orol | |
| barokovo-klasicistická budova | |
.jpg) | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Okres | Košice I |
| Mesto | Košice |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°43′11″S 21°15′33″V / 48,719672°S 21,259124°V |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 1064/1 |
| - dátum zápisu | 16. 10. 1963 |
  Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História upraviť
Bývalý hotel Čierny orol sa nachádza v blízkosti Dómu sv. Alžbety. Čierny orol bol postavený v roku 1782, v období, keď sa veľa budovalo, lebo po konfliktoch medzi katolíkmi a protestantmi nastal konečne pokoj. Projekt bol vybudovaný na základe projektu Jána Langera. V tejto dobe už boli do praxe zavedené aj nové osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. (prenocoval v hoteli 4. júla 1783 počas návštevy Košíc). Dlhší čas tu strávil aj reformátor maďarského jazyka František Kazinczy. Pamätnú tabuľu pripomínajúcu jeho pôsobenie mu na budove odhalili v roku 1994. V roku 1789 Košice navštívil aj anglický prírodovedec Robert Townson, ktorý na ubytovanie taktiež využil práve tento hotel.[2] V roku 1845 tu ubytovanie našiel aj jeden z najväčších maďarských básnikov Sándor Petőfi.[3]
Táto klasicisticko-baroková budova obsahovala viaceré prepychové apartmány, ktoré boli orientované na Hlavnú ulicu. Menej honosné izby boli situované opačným smerom do dvora. Čierny orol bol hotelom necelých 70 rokov. V roku 1849 tam bola zriadená väznica. Od roku 1860 už hotel stratil svoju strategickú polohu, pretože sa v Košiciach zaviedla železničná doprava. Odvtedy bola Mlynská ulica ešte dôležitejšou než predtým, lebo sa stala spojnicou železničnej stanice a centra mesta. Z tohto dôvodu na nej vyrástlo niekoľko nových konkurenčných hotelov.[4]
Od roku 1873 objekt slúžil ako obytný dom. Neskôr do roku 1896, ako obecná meštianska škola. Na prízemí zo strany Hlavnej ulice boli zriadené rôzne predajne. Po vojne sa tu nachádzalo papiernictvo a od 60. rokov na dlhú dobu predajňa drogérie. Severne od vchodu do budovy, bola od začiatku 20. storočia taktiež predajňa konfekcie s názvom „Kassai Louvre“. Po roku 1918 tu bola otvorená prvá košická predajňa obuvi Tomáša Baťu.[3]
Neskôr, za prvej Československej republiky, sa tam nachádzala ľudová kuchyňa pre chudobných. Zmena mohla nastať až za socializmu, keď sa komunisti rozhodli, že susednú budovu, bývalý Župný dom, premenujú na Dom Košického vládneho programu. To im však na potreby propagandy nestačilo, preto v Čiernom orlovi zriadili expozíciu revolučných tradícií mesta Košice. Z vtedajšieho antikvariátu na prízemí sa mala stať predajňa politickej literatúry. Zádhranu budovy pred blížiacou sa nezmyselnou rekonštrukciou, mala na svedomí nežná revolúcia Po nej tam vznikla prvá vynovená pasáž.[4] Od roku 1992 tu sídlil Krajský pamiatkový úrad.
Referencie upraviť
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
- ↑ KUŠNÍROVÁ, Dana. Košice lákali turistov už v 18. storočí [online]. Košice: kosiceonline.sk, 2019-04-04, [cit. 2021-02-13]. Dostupné online.
- ↑ a b KOŠICE:DNES. Hotel Čierny orol poctil návštevou aj cisár Jozef II. [online]. Košice: kosicednes.sk, 2017-05-04, [cit. 2021-02-13]. Dostupné online.
- ↑ a b KOŠICE:DNES. Čierny orol [online]. Košice: kosicednes.sk, 2016-09-23, [cit. 2021-02-13]. Dostupné online.
