Členenie Karpát

Členenie Karpát, rozsiahleho horského systému v Európe s celkovou rozlohou asi 210 000 km² a dĺžkou okolo 1 400 km, plošne najrozsiahlejšieho pohoria v Európe, je možné realizovať podľa veľkého množstva kritérií.

Delenie na vonkajšie a vnútorné

Vzhľadom na svoj oblúkovitý tvar vypuklý smerom na severovýchod v dôsledku vrásnenia existuje horizontálne delenie na:

• Vonkajšie Karpaty (pásmo flyšových Karpát)
• Vnútorné Karpaty v širšom zmysle
  • Stredné Karpaty (Centrálne Karpaty)
  • Vnútorné Karpaty v užšom zmysle (pásmo sopečných Karpát)

Hranicu medzi nimi tvorí v ich západnej časti Pieninské bradlové pásmo.

Podľa svetových strán

Podľa Encyklopédie Slovenska

Karpaty:

• Západné Karpaty (provincia)
  • Vonkajšie Západné Karpaty (subprovincia)
  • Vnútorné Západné Karpaty (suprovincia)
• Východné Karpaty (provincia) - začínajú na východnom okraji Ľubovnianskej vrchoviny, východnom okraji Čergova a severnom okraji Slanských vrchov
  • Stredné Karpaty (Poloninské Karpaty)(subprovincia)
  • Rumunské Východné Karpaty (subprovincia) - začínajú sa podľa priloženého schematického nákresu niekde uprostred Podkarpatskej Rusi (asi na rieke Rika)
  • Rumunské Južné Karpaty (subprovincia) - t.j. to, čo sa inde volá "Južné Karpaty" (v užšom zmysle)
  • Banátske Karpaty (subprovincia) - t.j. Banátske vrchy v Rumunsku a Karpaty v Srbsku
  • Západorumunské Karpaty (Apuseni)(subprovincia) - bez Banátskych vrchov; vrátane Munții Poiana Ruscă
  • Transilvánska zníženina (subprovincia)

Poznámky:

• "Podkarpatské zníženiny" (vrátane Predkarpát/Subkarpát) nie sú zahrnuté do Karpát
• V článku Východné Karpaty sú Východné Karpaty rozdelené odlišne, a to na 2 subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty a Vnútorné Východné Karpaty.

Podľa Pyramídy

Karpaty:

• Západné Karpaty
• Východné Karpaty - začínajú sa v Tyličskom sedle a doline Ondavy a Bodrogu
  • Ukrajinské Karpaty (Poloniny)
  • Apusenské vrchy
  • iné
• Južné Karpaty (Transilvánske Alpy) - od Bukových vrchov (Muntii Bucegi) po Banátske vrchy (Munţii Banatului), t.j. len po Železné vráta (Východosrbské vrchy potom patria do pohoria Stará planina), alebo v širšom zmysle až po srbsko-bulharské hranice (t.j. Východosrbské vrchy potom patria do Karpát)

Poznámky:

• Vonkajšie karpatské zníženiny nie sú zahrnuté do Karpát
• Transylvánska kotlina nie je zahrnutá do Karpát
• Na schematickom nákrese priloženom k textu (nákres má názov "Orografické rozdelenie karpatskej oblasti podľa akad. D. Andrusova") platí v rozpore s textom článku:
  • hranica Západných a Východných Karpát je zakreslená inde (zhruba niekde uprostred Podkarpatskej oblasti)
  • pohoria Bakonský les (Maďarsko), Mecsek (Maďarsko) a Apusenské vrchy (Rumunsko) sú zakreslené ako zvláštne jednotky popri Západných, Východných a Južných Karpatoch

Podľa V. Krála (2001)

Z textu nie je jasné, či autor považuje za súčasť Karpát v (nejakom) širšom zmysle aj Vonkajšie karpatské zníženiny (vrátane rumunských tzv. Predkarpát/Subkarpát) a/alebo Panónsku panvu (spolu s menšími pohoriami na nej) a/alebo Transylvánsku plošinu a/alebo Dolnodunajskú nížinu (napr. o Transylvánskej plošine/panve píše je samostatnou veľkou územnou jednotkou..., ktorú treba na vyššie úrovni považovať za najrozsiahlejšiu vnútornokarpatskú panvu).

Podľa českého, slovenského a poľského členenia

• Západné Karpaty
• Východné Karpaty - začínajú buď v Lupkovskom priesmyku (pramenná oblasť Sanu a Laborca), alebo až v Kurovskom (Tyliczkom) sedle; ich ruská časť sa nazýva Ukrajinské Karpaty alebo Lesné Karpaty (Ukrajinski Karpaty, Lisysti Karpaty)
• Južné Karpaty

Podľa rumunského členenia

• Severné Karpaty - t.j. Západné Karpaty v česko-slovensko-poľskom chápaní
• Východné Karpaty
• Južné Karpaty - hranica s Východnými Karpatmi je buď v priesmyku Predeal (medzi Brašovskou kotlinou a údolím rieky Prahova) alebo v priesmyku Bran (medzi Brašovskou kotlinou a údolím rieky Dîmbovița)
• Západné Karpaty [teda Západorumunské Karpaty v širšom zmysle] - t.j. pohoria medzi riekou Samoš (Someşul) a Dunajom a Transylvánskou plošinou; hranica voči Južným Karpatom vedie tektonickou brázdou riek Temeš (Timiş) a Cerna, údolím rieky Bistra cez priesmyk Poarta-de-Fier a kotlinu Hațeg do údolia rieky Mureş.

Podľa podrobného zoznamu pohorí V. Krála

• Vonkajšie Západné Karpaty
• Vnútorné Západné Karpaty
• Východné Karpaty - začínajú Biesczadami (Bukovskými vrchmi) a Vihorlatom, Nízke Beskydy sú ešte v Západných Karpatoch
• Južné Karpaty - začínajú pohorím Munții Bucegi
• Rumunské Západné Karpaty (Carpații Apuseni/de Apus) - od Munții Meseşului (pri záhybe rieky Someş) na severe po Dunaj na juhu, Transylvánsku panvu na severovýchode a Culoarul Timiş-Cerna na juhovýchode (t.j. Munții Godeanu patria ešte do Južných Karpát)
• Juhoslovanské Karpaty (srb. Karpatske planine) - v Srbsku (južne od Dunaja)

Podľa J. Kondrackého (1989)

Karpatský región (megaregión):

• Západné Karpaty so Západnými a Severnými Vonkajšími karpatskými zníženinami (provincia)
  • Západné Vonkajšie karpatské zníženiny
  • Severné Vonkajšie karpatské zníženiny
  • Vonkajšie Západné Karpaty
  • Centrálne Západné Karpaty
  • Vnútorné Západné Karpaty
• Východné Karpaty s Východnými Vonkajšími karpatskými zníženinami (provincia) - začínajú Biesczadami (Bukovskými vrchmi) a Vihorlatom, Nízke Beskydy sú ešte v Západných Karpatoch
  • Východné Vonkajšie karpatské zníženiny
  • Vonkajšie Východné Karpaty - vrátane Východných Predkarpát (Východných Subkarpát)
  • Vnútorné Východné Karpaty
• Južné Karpaty (provincia)
  • Vlastné Južné Karpaty - vrátane pohoria Poiana Ruscă
  • Južné Predkarpaty (Južné Subkarpaty)
  • Banátske vrchy
• Západorumunské Karpaty a Transilvánska vysočina (provincia)
  • Transilvánska vysočina
  • Západorumunské Karpaty
• Panónska panva (provincia)
  • Západopanónska panva
  • Východopanónska panva
  • Zadunajské stredohorie
  • Zadunajské pahorkatiny
• Dolnodunajská nížina ("Juhorumunské roviny") (provincia)
  • Valašská nížina
  • Dobrudža
  • Delta Dunaja

Vlastné Karpaty (na rozdiel od "Karpatského regiónu") teda zrejme (buď priamo podľa Kondrackého alebo len podľa jeho interpretácie poľskou wikipédiou) zahŕňajú vyššie uvedené položky okrem Západných, Severných a Východných Vonkajších karpatských zníženín; Panónskej panvy a Dolnodunajskej nížiny.

Podľa geomorfologického členenia Česka a Slovenska

Karpaty:

• Západné Karpaty (provincia)
  • Vonkajšie karpatské zníženiny (subprovincia)
  • Vonkajšie Západné Karpaty (subprovincia)
  • Vnútorné Západné Karpaty (subprovincia)
• Východné Karpaty (provincia)- začínajú na východnom okraji Ľubovnianskej vrchoviny, východnom okraji Čergova a severnom okraji Slanských vrchov
  • Vonkajšie Východné Karpaty (subprovincia)
  • Vnútorné Východné Karpaty (subprovincia)
  • (?) ...
• (?) ....

Poznámky:

• Zahŕňa len Karpaty zasahujúce aj na územie Česka a Slovenska (implicitne aj Poľska)
• Panónska panva nie je zahrnutá pod Karpaty, ale tvorí naopak jednotku na rovnakej úrovni ako Karpaty.

Podľa staršieho orografického členenia Česko-Slovenska

Karpaty:

• Vonkajšie karpatské zníženiny
• Vnútrokarpatské zníženiny - t.j. Panónska panva
• Vonkajšie Karpaty
• Vnútorné Karpaty

Poznámka: Zahŕňa len Karpaty zasahujúce aj na územie Česka alebo Slovenska.

Podľa Internet Enc. of Ukraine

Karpaty:

• Západné Karpaty
• Východné Karpaty - začínajú buď na rieke Biala, Tyličskom priesmyku a rieke Topľa, alebo na na riekach San, Oslawa a Laborec; pri druhej definícii (t.j. bez Nízkych Beskýd) sa označujú aj ako Ukrajinské Karpaty alebo Lesné Karpaty (vrátane Vihorlatu a podobne)
• Južné Karpaty [t.j. všetky Karpaty v Rumunsku] - začínajú sa pri priesmyku Prislop a rieke Suceava a končia Železnými vrátami

Karpaty (podľa alternatívneho delenia):

• Severné Karpaty (Slovanské Karpaty) - t.j. Západné Karpaty + Východné Karpaty (definované tak, že končia pri Prislope)
• Južné Karpaty (Rumunské Karpaty)

Karpaty (podľa sovietskeho delenia):

• Západné Karpaty
• Východné Karpaty - začínajú ako hore, ale zahŕňajú aj Karpaty v historickom Moldavsku, teda končia až v priesmyku Predeal
• Južné Karpaty - začínajú v priesmyku Predeal

Podľa Enc. Britannica

Karpaty:

• Západné Karpaty:
  • Vonkajšie Západné Karpaty
  • Centrálne Západné Karpaty
  • Vnútorné Západné Karpaty
• Východné Karpaty v širšom zmysle (Juhovýchodné Karpaty)
  • Východné Karpaty v užšom zmysle - začínajú sa na rieke San, Lupkovskom priesmyku a na rieke Laborec
    • Vonkajšie Východné Karpaty
    • Vnútorné Východné Karpaty
    • Subkarpaty (Predkarpaty)
  • Južné Karpaty - vrátane Banátskych vrchov a Karpát v Srbsku
  • Bihor
  • Transilvánska plošina [z textu nie je celkom jasné, či patrí do Karpát]

Podľa Slovenského náučného slovníka

Karpaty:

• Západné Karpaty (Slovenské Karpaty)
• Stredné Karpaty (Poloninské Karpaty, Východné Karpaty) - začínajú pri Tyličskom sedle
• Sibinské Karpaty (Sedmohradské Karpaty, Rumunské Karpaty) - začínajú sa v Jablonickom priesmyku; zahŕňajú okrem iného Transilvánske Alpy

Poznámky:

• Podľa (nejasného) textu a mapy v hesle ČSR sa Vihorlat chápe niekedy aj ako pohorie mimo Karpát
• V samostatnom hesle Poloninské Karpaty je ako ich východná hranica uvedené Rodenské sedlo