Čorštynská elevácia
| Geológia Západných Karpát |
|---|
|
| Morfotektonické členenie |
| Čelná karpatská priehlbina |
| Flyšové pásmo |
| Bradlové pásmo |
| Pásmo jadrových pohorí |
| Veporské pásmo |
| Gemerské pásmo |
| Meliatske pásmo |
| Bükkské pásmo |
| Bakonské pásmo |
| Zemplínske pásmo |
| Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
| Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Čorštynská elevácia |
| Váhický oceán |
| Alcapa |
| Meliatsko-halstattský oceán |
| Pozri aj Geovedný portál |
Čorštynská elevácia tiež čorštynský chrbát (používa sa tiež poľský ekvivalent czorsztynská) je predpokladaný intraoceanický chrbát,[1] úzka a dlhá, stuhe podobná, pravdepodobne kontinentálna oblasť existujúca od bajoku v strednej jure do vrchnej kriedy, v oblasti medzi predpokladaným Váhickým oceánom (kysucká panva) a Valaiským oceánom (magurská panva). Chrbát zanikol pri uzatváraní Váhického oceánu, kedy sa podsunul pod čelo tatrika. V súčasnosti nie sú známe žiadne výskyty jeho kryštalinika na povrchu, zachované sú len odlepené súvrstvia usadených hornín tvoriace šošovky vystupujúce v Pieninskom bradlovom pásme, ktoré sú označované ako oravikum.
Oblasť čorštynskej elevácie geometricky zodpovedá alpskej briançonnaiskej zóne, ktorá delí penninickú oceanickú oblasť na severnú a južnú vetvu.[2]
Pomenovanie čorštynskej elevácie je odvodené od poľskej obce Czorsztyn v Pieninách.
Vznik a vývoj upraviť
Počas triasu tvorilo oravikum južnú časť šelfu Európskej platformy, ktorá podľa niektorých predpokladov laterálne na západe pokračovala do centrálnokarpatských jednotiek. V spodnej jure (lias) došlo v celej tethýde k rozťahovaniu kôry a vzniku poklesávajúcich extenzných bazénov.[3] Až do začiatku bajoku sa v celej čorštynskej jednotke usadzovali najmä čierne bridlice a sliene.[4] V priebehu tohto obdobia sa však stenčená kôra v prehlbujúcej sa kysuckej panve rozpadla a došlo pravdepodobne k vzniku Váhického oceánu.[5] K vzniku Čorštynskej elevácie došlo v dôsledku pasívneho rozťahovania kôry spojeného s tiltingom a rotáciou kôrových blokov okolo horizontálnych osí. Vynáranie čorštynskej elevácie malo za následok zmenu sedimentácie z hlbokovodnej hemipelagickej na plytkovodnú, s neptunickými dajkami a hojným sklzovým materiálom. Na niektorých miestach dokonca s dôkazmi krasovatenia, ktoré môže byť známkou výzdvihu nad morskú hladinu.[6] Rozpínanie Váhického oceánu a výzdvih Čorštynskej elevácie, mal v priebehu beriasu až valanžinu za následok vznik severnej magurskej a južnej kysuckej panvy (walentowská fáza), ktoré obklopovali Čorštynskú eleváciu.[5] Posledné dôkazy o vynorení elevácie pochádzajú z hoterivu až aptu.[7] Postriftové chladnutie spôsobilo v poklesnutie Čorštynskej elevácie pod hladinu mora pravdepodobne až v vrchnej kriede. Po pohltení Váhického oceánu pod čelo karpatského orogénu (selecká fáza) došlo v vrchnej kriede až paleocéne k zrážke čela tatrika s oravikom (jarmutská alebo laramská fáza). Pri tejto zrážke došlo k odlepeniu sedimentárnych súvrství a ich presun v podobe príkrovov. Čorštynská elevácia následne zanikla. V súčasnosti nie sú na povrchu ani z vrtov známe žiadne výskyty jej autochtónnych hornín, ani kryštalinika.
Referencie upraviť
- ↑ GOLONKA, J. Glossary of plate tectonics and paleogeographic terms [online]. [Cit. 2008-07-28]. Dostupné online. Archivované 2007-09-29 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M., Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. in Grecula, P., Hovorka, D., Putiš, M. (Eds.) Geological evolution of the Western Carpathians. Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24
- ↑ Plašienka, D., 2002: Origin and growth of the Western Carpathian orogenetic wedge during the mesozoic. in Geologica Carpathica Special Issues 53 Proceedings of XVII. Congress of Carpathian-Balkan Geological Association Bratislava, September 1st - 4th 2002.
- ↑ Aubrecht, R., Sýkora, M., 2004: Jurassic-Cretaceous Evolution of the Czorsztyn Unit (Pieniny Klippen Belt, Western Carpathians): New Aspects. Archivované 2011-07-18 na Wayback Machine Geolines 17, s. 15 - 16
- ↑ a b Plašienka, D., 2002: Early Stages of Tectonic Evolution of the Pieniny Klippen Belt. Archivované 2011-07-18 na Wayback Machine Geolines 14, s. 75 - 78
- ↑ Aubrecht, R., 1997: Indications of the Middle Jurassic emergence in the Czorsztyn Unit (Pieniny Klippen Belt, Western Carpathians). Archivované 2012-10-31 na Wayback Machine Geologica Carpathica, 48, 2, s. 71-84.
- ↑ Aubrecht, R., Krobicki, M., Sýkora, M., Mišík, M., Boorová, D., Schlögl, J., Šamajová, E., Golonka, J.: 2006, Eearly Cretaceous hiatus in the Czorsztyn succesion (Pieniny klippen belt, Western Carpathians): Submarine erosion or emersion? Archivované 2012-01-19 na Wayback Machine Annales Societatis Geologorum Poloniae, 76, s. 161–196
