Čubrina

	Čubrina
	vrch
	Čubrina ponad Nižné Temnosmrečinské pleso.
Štáty	Slovensko, Poľsko
Regióny	Prešovský, Malopoľské vojvodstvo
Okresy	Poprad, Powiat tatrzański
Obce	Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Váh, Poprad
Nadmorská výška	2 378 m n. m. ;
Súradnice	49°11′16″S 20°03′13″V / 49,1878°S 20,0537°V
Najľahší výstup	Len s horským vodcom
Prvovýstup	K. Potkański, K. Bednarz, J. Fedra
- dátum	1884
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Cubryna
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Čubrina (2 378 m n. m.^[1]; poľ. Cubryna) je štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Mengusovskej a Temnosmrečinskej doliny nad Štrbským Plesom, približne 20 km severozápadne od Popradu.^[2]

Názov upraviť

Vrchol je značne rozoklaný, odtiaľ pochádza pôvodný názov „Čuprina“ (účes).^[3]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry, severne sa zvažujúca časť patrí do Powiatu tatrzańského a gminy Bukowina Tatrzańska. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú južne situované Štrbské Pleso a juhovýchodne ležiace Vyšné Hágy, severovýchodne sa nachádza Tatranská Javorina, v Poľsku je to severozápadne ležiace Zakopané.^[5]^[1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a hrebeňom vedie tiež hranica národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina (na juhovýchode) a Kôprová dolina (na juhozápade).^[2]

Čubrina je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.). Zo slovenskej strany vytvára impozantný záver Doliny Temných smrečín, z Mengusovskej doliny tvorí súčasť hrebeňa Mengusovských štítov a je odtiaľ tiež prístupná - s horským vodcom. Do Poľska spadá veľkými stenami, severovýchodná k Morskému oku má až 850 m. Sú však prerušené niekoľkými sutinovými terasami, tzv. galériami, ktoré sú ľahko schodné a využívané na nástupy aj zostupy. Západným smerom sa v Temnosmrečínskej doline nachádza Vyšné Temnosmrečinské pleso, juhovýchodne v Mengusovskej doline Veľké Hincovo pleso a severovýchodne v Doline Rybiego Potoku Morské Oko.^[1] V hlavnom hrebeni je severozápadným susedom Hrubý štít (2 172 m n. m.), juhovýchodným Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), južná rázsocha smeruje na Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a severná na Mních (2 070 m n. m.). Od Veľkého Mengusovského štítu ju oddeľuje Hincovo sedlo a od Druhého Mnícha štrbina pod Druhým mníchom. Na juhozápad vysiela krivánsku rázsochu, od Čubrinky ju delí Čubrinská štrbina. Tri galérie podťaté kolmými stenami na poľskej strane sa volajú Veľká, Malá a Zadná galéria čubrinská.^[3]

Západným smerom sa nachádza Hrubý štít (2 178 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.) a Nefcerské veže (2 349 m n. m.), južným Kriváň (2 495 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.), východným Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.) a severným Opalony Wierch (2 115 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.) a Kozí vrch (2 291 m n. m.).^[1] Severné svahy odvodňuje Dolinou Rybiego Potoku Rybí potok do Bielej vody a Dunajca, voda zo západnej časti odteká Kôprovským potokom do Váhu a z juhovýchodnej Hincovým potokom do rieky Poprad.^[1]^[3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[2]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, Oravské Beskydy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.^[6]

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku^[2], preto je dostupný len s horským vodcom. Do Mengusovského sedla vedie od rázcestia Czarny Staw pod Rysami zeleno značený turistický chodník, do sedla Chalubinského brána zasa červeno značený chodník z rázc. Dolina za Mnichem.^[2]

1884 Prvý výstup na vrchol K. Potkański, K. Bednarz a J. Fedra z Čubrinskej štrbiny.
1922 Prvovýstup pilierom Čubriny L. Grünn a M. Swierz
1950 Prvý slovenský výstup pilierom J. Andráši, A. Puškáš, H. Rácz, I. Urbanovič a traja poľskí horolezci.

Z našej strany patrí k najťažším cestám pravý pilier juhozápadnej steny nad Piargovou kotlinkou (záver Temných smrečín) cez previsy, VI A1.

↑ ^a ^b ^c ^d ^e Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.

A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, 1981.