Ďubník trojprstý

druh vtáka rodu Picoides

Ďubník trojprstý (iné názvy: ďateľ trojprstý, ďatlík trojprstý, ďubovník trojprstý[3]; lat. Picoides tridactylus) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva boreálne ihličnaté lesy Euroázie a Severnej Ameriky.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďubník trojprstý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, stavy v Európe v rokoch 1970 – 2000 v niektorých oblastiach klesali, v rokoch 1990 – 2000 boli stabilné ale v rokoch 2000 – 2012 bol trend neznámy.[1]

Ďateľ trojprstý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picoides tridactylus
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia ďubníka trojprstého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Je to vták o niečo menší ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 21 – 22 cm[5][6], rozpätie krídel 32 – 35 cm[5] a maximálnu hmotnosť 76 g[7]. Je podobný ďatľovi veľkému, ale je bez červeného zafarbenia, na lícach má široké čierne pruhy. Chrbát je biely s jednotlivými čiernymi škvrnami, chýbajú mu biele ramenné prúžky. Po stranách tela je silno priečne prúžkovaný. Samec má citrónovo žlté temeno, samica má temeno šedé. Mláďatá sú celkovo šedé s viac škvrnitým bielym chrbátom.

Hlasy a inštrumentálne zvuky upraviť

Ďubník trojprstý sa ozýva oveľa zriedkavejšie ako ďateľ veľký a v porovnaní s ním sú jeho hlasové prejavy tichšie s výnimkou bubnovania. Najčastejšie vydáva tiché "kjek" alebo "güg" či "gügg", podobné ďatľovi veľkému, alebo aj tvrdšie "kük" či "ygg". Pri vzrušení kričia rýchlym sledom (pomalším ako ďateľ veľký), pričom jednotlivé elementy postupne mierne klesajú.

Bubnujú obe pohlavia, veľmi podobne ako ďateľ bielochrbtý. Jednotlivé série sú veľmi dlhé (priemerne 20 úderov za 1,3 sekundy), pričom sa frekvencia posledných 5 úderov zreteľne zvyšuje. Týmto zrýchlením a podstatne kratšími sériami sa dá dobre odlíšiť od bubnovania ďatľa bielochrbtého. Páry sa navzájom dorozumievajú pomalším bubnovaním.

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Nehojný druh. Vyskytuje sa vo Vysokých a Nízkych Tatrách, v Malej a Veľkej Fatre, Slovenskom rudohorí, Oravskej Magure, Levočských a Chočských vrchoch, Vtáčniku a i.

Ďateľ trojprstý je stály vták.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 800 – 1 200, zimujúcich jedincov 2 000 – 3 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R – vzácny. Ekosozologický status v rokoch 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D – ustupujúci druh.[4]

Biotop upraviť

Ďubník trojprstý je silno viazaný na smreky. V menších hustotách hniezdi aj v borovicovej tajge či v tajge s porastom smrekovca a limby. V severnejšie položenej tajge sa vyskytuje aj v čisto brezových porastoch.

V subalpínskych polohách strednej a južnej Európy mu poskytujú ideálny biotop predovšetkým pôvodné porasty smrekov.

Hniezdenie upraviť

Ďateľ trojprstý hniezdi v starých horských porastoch, v severných oblastiach aj na rovinách. Naše územie pri severnej hranici je na južnej hrane hniezdneho rozšírenia. Hniezdi v apríli až máji raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom 45 – 50 mm si tesá sám. Dutina je hlboká 20 – 30 cm[7]. Samica znáša 3 až 4 biele vajcia, na ktorých sedia obaja rodičia a mláďatá kŕmia na hniezde tiež obaja rodičia.

Potrava upraviť

Živia sa chrobákmi, motýľmi a mravcami.

Ochrana upraviť

Pre vzácny výskyt a užitočnosť si zaslúži úplnú ochranu. Ďubník trojprstý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1659,69 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 14. júna 2020
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Samuel Pačenovský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďubník trojprstý, s. 413 – 415.
  5. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Dreizehenspecht na nemeckej Wikipédii a Datlík tříprstý na českej Wikipédii.