Ľudovít Jaroslav Šulek
Ľudovít Jaroslav Šulek (* 12. september 1822, Sobotište – † 16. jún 1849, Komárno) bol účastník slovenského povstania 1848. Jeho mladší brat bol Viliam Šulek. Pochovaný je na reformovanom cintoríne v Komárne. Na jeho počesť bolo v roku 1995 premenované komárňanské gymnázium na Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka.
| Ľudovít Jaroslav Šulek | |
| Narodenie | 19. september 1822 Sobotište, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 16. jún 1849 (26 rokov) Komárno, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko |
Rodina upraviť
- Otec: Ján Šulek - farár
- Matka: Mária Neumannová
- Brat: Viliam Šulek
- Partnerka: Anna Koléniová
Otec Ján Šulek (niekedy zapisovaný aj Schulek) získal vzdelanie na vyšších školách (kolégium v Debrecíne a lýceum v Kežmarku), aby mohol zastávať kňazský úrad, no pre nedostatok miesta pôsobil najprv ako učiteľ. Od roku 1797 pôsobil ako rektor evanjelickej školy v Hybiach, v rokoch 1801-1805 učiteľ v Mošovciach (tu bol jeho žiakom aj Ján Kollár). Až následne bol evanjelickým farárom v Pržne na Morave, potom v Sobotišti. Ján Šulek bol dva razy ženatý, prvou ženou mu bola Rozália Margaréta, rodená Weberová. Hoci zomrela ako 33-ročná (1782 – 1815), mal s ňou 9 detí. Z nich sa stal známym najmä Ján Michal Šulek, lekár (1806 – 1860), ktorý bol autorom prvého ortopedicko-traumatologického diela pre ránhojičov u nás. Druhou manželkou Jána Šuleka bola Mária, rodená Neumannová (1786 – 1837), s ktorou mal až 9 detí. Z nich vynikol Bohuslav Karol Šulek (1816 – 1895), redaktor viacerých novín a od roku 1874 tajomník Juhoslovanskej akadémie vied v Záhrebe. Do rodiny sú tiež predkovia Milana Rastislava Štefánika.
Ľudovít mal vzťah s dcérou Annou Koléniovou, dcérou vdovy Anny Koléniovej, slovenskej vlastenky, pomáhajúcej štúrovcom v ich obrodeneckej činnosti, práci na prvej Slovenskej národnej rady a dobrovoľníkom vo všetkých výpravách Slovenského povstania. V ich dome je od roku 1968 Múzeum Slovenských národných rád. [1]
Život[1] upraviť
Ľudovít Jaroslav Šulek sa narodil 9. septembra 1822 v Sobotišti a jeho mladé roky boli poznamenané úmrtím oboch rodičov (bratia mali iba 15 a 12 rokov). V roku 1841 absolvuje štúdium na Evanjelickom lýceu, kde sa stretáva s Ľudovítom Štúrom. Prostredníctvom Štúra sa zoznamuje s Heglovou filozofiou. Zaujímal sa tiež o demograficko-štatistické údaje o slovenských mestách a obciach, o dobrodružnom živote Mórica Beňovského (tento záujem sa premieta aj do roviny ochotníckej hry, na ktorú sa Šulek pripravoval ako herec). Zaujal ho i život legendárneho zbojníka Vdovčíka a tiež významní muži z maďarského tábora, ktorí prekonali typickú nepriazeň svojho prostredia a mali netradičný vzťah k Slovákom.
Dňa 13. marca 1845 Šulek prichádza pokračovať v štúdiu evanjelickej teológie do Halle. Ľudovít Šulek spolupracoval pred revolúciou so Štúrom (diskutoval s ním tiež otázky o spôsobe národného obrodenia) a Hurbanom na vydávaní novín, zakladal knižnice, spolky miernosti, nedeľné školy a často zastupoval Hurbana v povinnostiach kňazských. Prvého augusta sa zjavuje prvé číslo Štúrových novín, kde Šulek prispieva svojou prvou informáciou o národných oslavách na Javorine, kde účastníci zapálili vatru, prednášali básne a zaspievali večernú nábožnú pieseň.
Po príchode hurbanovských dobrovoľníkov bol na Myjave menovaný do vojenskej služby v rámci slovenského povstania.
Viliam sprostredkoval rozkazy SNR a získaval dobrovoľníkov pre povstanie z Krajného a okolia (pridalo sa 400 dobrovoľníkov aj v prvej víťaznej bitke 22. 9. v Brezovej).
Ľudovít Šulek organizoval v Brezovej pod Bradlom spolu s Hurbanom veľké zhromaždenie (3000 ľudí), ktorí predniesli Žiadosti slovenského národa. Na 7. mája bolo zvolané celonárodné zhromaždenie do Liptovského Mikuláša – Ľ. Šulek a D. J. Bôrik boli delegovaní ako zástupcovia Slovákov odovzdať Žiadosti stoličnému predstaviteľovi sídla župy (Nitra) ako Nitrianske žiadosti slovenského národa – tu Šulek informuje o žiadostiach slovami:
| „ | Slovákom vyšla hviezda a prišla doba, v ktorej si budú môcť vydobyť svoje práva“. | “ |
Nasledovalo zatknutie a deportácia spolu s Bôrikom (tomu sa podarilo ujsť) do pevnosti v Komárne, kde v júni 1849 zomiera vo veku 26 rokov na choleru.[1]
Pocta upraviť
Po Ľudovítovi Šulekovi je pomenované komárňanské Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka, kde má tiež pamätnú tabuľu.
Pamätnú tabuľu má tiež na fare v Sobotišti.
200. výročie Ľudovíta Jaroslava Šuleka si pripomenula Matica slovenská a o. z. Johanky Hrebendovej-Bórikovej (Pavol Vandelia, Dana Šefčíková) v Sobotišti za prítomnosti tajomníka Matice slovenskej Petra Schvantnera a vedeckého pracovníka Lukáša Perného.[2]
Z tvorby upraviť
Po Ľudovítovi Šulekovi sa zachovala nasledujúca báseň venovaná Štúrovi:
| „ | Vysokoučenému mužovi Ľudevítovi Štúrovi
Hučte, hory, hučte a vy, vody, šumte, len nám v tichosti zaspievať dovoľte, žeňte slniečko nočné tiché mraky, žeňte za vrchy, kde nestačia zraky, len nám ponajprv poprajte chvíličku našu ostatnú dospievať pesničku. Hory zahučia a vody zašumia a v nich sa spevy naše rozliehajú, z hory na horu hlasy sa búchajú, z vlny do vlny slová sa lievajú: sláva mu, sláva mu, vodci našemu, sláva, sláva Ľudevítu drahému. Papršky teplé tratia sa po dolách, rozbehajú sa po tatranských horách a predsa v slnku všetky sa spájajú, jak bratia k bratom k sebe sa mávajú – hľaďte ta, hľaďte všetky sveta tvory: tam vďačnosť naša k tebe, vodca, horí. |
“ |
Anne Koléniovej venoval báseň:
| „ | Pokým obraz tvoj nosím v srdci mojom, dotiaľ budem žiť s najväčším pokojom
v hocakej koľaji lósov ty v púšti žitia Eden mi priprávaš, ty ma pred Syrén mámidlom chránievaš a svet mi tvoríš úžasov… …Tys´ všetkým vzala pôvabnosť. Tys´ bola slnko – ani lampy bledé, ty jasná žiara – ani tône šedé, ty samá vnada a milosť |
“ |
Galéria upraviť
-
Hrobka Jaroslava Šuleka na evanjelickom cintoríne v Komárne -
Gymnázium Ľudovíta Šuleka v Komárne -
Pamätná tabuľa Ľudovíta Šuleka na stene slovenského gymnázia pomenovaného po ňom
Externé odkazy upraviť
- Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Sobotišti; záznam číslo 91; pokrstený ako Ludovicus Schulek
- ↑ a b c PERNÝ, KOVARČÍKOVÁ, SCHWARZ. K dvestoročniciam menej známych štúrovcov [online]. 2022-06-27, [cit. 2022-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Matica slovenská a oz. J. Hrebendovej-Bórikovej si pripomenuli Ľudovita Jaroslava Šuleka [online]. [Cit. 2022-10-09]. Dostupné online.