Šimpanz bonobo

	Šimpanz bonobo
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	primáty (Primates)
Podrad (subordo)	celistvonosoblížne (Haplorhini)
Polopodrad (semisubordo)	antropoidné (Anthropoidea)
Infrarad (infraordo)	úzkonosovce (Catarrhini)
Nadčeľaď (superfamilia)	hominoidovce (Hominoidea)
Čeľaď (familia)	hominidi (Hominidae)
Rod (genus)	šimpanz (Pan)
Druh (species)	šimpanz bonobo (P. paniscus)
Vedecký názov
	Pan paniscus; Schwarz, 1929
Synonymá
	Šimpanz pygmejský, šimpanz trpasličí
	; Rozšírenie šimpanza bonobo
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Šimpanz bonobo^[1] (iné názvy: šimpanz pygmejský^[1], šimpanz malý^[2], šimpanz pongo^[3], šimpanz trpasličí; lat. Pan paniscus alebo zriedkavo Homo paniscus) je druh z rodu šimpanz obývajúci Strednú Afriku.

Opis upraviť

Šimpanz bonobo má oproti svojmu príbuznému, šimpanzovi učenlivému, štíhlejšie telo, relatívne dlhé chudšie končatiny a je o niečo menší – dospelý jedinec meria okolo 70 až 83 cm. Dosahuje váhy do 39 kg. Koža tohto druhu je prevažne čierna, dokonca aj na tvári mláďat. Na temene majú plešinu.

Správanie upraviť

Šimpanz bonobo je spoločenský, žije až v 80-členných skupinách, ale pri hľadaní potravy a vzájomnom čistení tvorí menšie skupiny. Dominantné sú samice. V dospelosti rodinnú skupinu zvyčajne na rozdiel od samcov opúšťajú.

Dokážu si vyrobiť primitívne kamenné nástroje na rôzne využitie.^[4]

Habitát upraviť

Šimpanz bonobo žije v Tropickom dažďovom lese Konžskej demokratickej republiky medzi riekami Kongo a Kasai.

Potrava upraviť

Tento ľudoop si zháňa potravu prevažne na zemi. Jeho stravu tvoria hlavne plody a semená, ale aj listy, kvety, huby, vajíčka a malé živočíchy.

Rozmnožovanie upraviť

Sexuálne vzťahy sú bežné medzi samcami, samicami a mláďatami v rôznych kombináciách a sú zrejme prostriedkom na zníženie sociálneho napätia. Mláďatá sa rodia po 8 mesiacoch gravidity a mlieko cicajú do 3 rokov. Samica sa o svojich potomkov stará ešte ďalší rok alebo dva. Interval medzi pôrodmi je okolo 5 rokov.

Referencie upraviť

↑ ^a ^b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 60.
↑ primáty. In:Pyramída
↑ šimpanz. In: Pyramída
↑ CHOI, Charles Q.. Bonobo Stone Tools as Competent as Ancient Human? [online]. INSIDE SCIENCE NEWS SERVICE, 2012, [cit. 2015-12-17]. Dostupné online.