Široká veža
Široká veža[1] (2 461,5 m n. m.[2]; poľ. Mały Lodowy Szczyt, nem. Roter Turm, Breiter Turm, maď. Vöröstorony, Vöröspataky torony, Szélestorony) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Starým Smokovcom, približne 15 km severne od Popradu.[3] Východným smerom stojí Téryho chata.[2]
| Široká veža | |
| vrch | |
 Pohľad z Veľkej Studenej doliny.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Poprad, Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 461,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′24″S 20°10′59″V / 49,19°S 20,183°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Ján Hunsdorfer st. Jozef Déry |
| - dátum | 22. júla 1896 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Široká veža | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov upraviť
Juraj Buchholtz ml. ju v roku 1717, v legende k jeho tatranskej panoráme, spomína ako Pessulanus der riegelberg, čo v latinskej a nemeckej podobe znamená zázvorový vrch. Spišskí nemeckí horskí vodcovia nazývali Širokú vežu Roter Flossturn, Roter Flussturm. Floss-Fluss znamená roklinu, žľab, konkrétne markantnú severozápadnú roklinu Širokej veže, čiže význam názvu je veža červeného žľabu. Doslovný preklad prevzala maďarská nomenklatúra – Vöröspataky torony, čo znamená vežu červeného potoka. Červené škvrny na Širokej veži dali neskôr podnet k zjednodušeniu skoršieho pomenovania a zo štítu sa stala Červená veža, Roter Turm, Vöröstorony. Dnešné meno Širokej veže, odvodené od jej podoby, pochádza z prvej polovice 19. storočia. Odlišný poľský názov Mały Lodowy Szczyt stavia Širokú vežu na úroveň bočného vrcholu Ľadového štítu.[4]
Poloha upraviť
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec a Tatranská Polianka, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.[3]
Opis upraviť
Široká veža je rozložitý, kupolovitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Ľadovým (2 627 m n. m.) a Javorovým štítom (2 418 m n. m.), presnejšie medzi Bielou lávkou (Ostrým štítom) a Sedielkom. Juhovýchodným smerom z neho vybieha rázsocha mohutného Prostredného hrebeňa, ktorý oddeľuje Malú a Veľkú Studenú dolinu. Medzi Širokou vežou a Priečnou vežou je Priečne sedlo. Severné steny Širokej veže spadajú do Javorovej doliny, presnejšie do Zadnej Javorovej doliny, južná stena do Veľkej Studenej doliny.[4]
Severne sa nachádzajú Svišťovky (2 070 m n. m.), Malá (2 184 m n. m.) a Veľká Ľadová veža (2 387 m n. m.), Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.) a Kolový štít (2 418 m n. m.), východne Baranie rohy (2 526 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.) a Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.), južne Malý Kostol (2 188 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Slavkovská kopa (2 346 m n. m.) a západne Bradavica (2 476 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.).[2]
Severozápadne sa nachádza Zadná Javorová dolina, ktorou voda z hrebeňa odteká Javorinkou do Dunajca, východne leží Malá Studená dolina, ktorou vodu odvádza Malý Studený potok do rieky Poprad. Južne sa nachádza Veľká Studená dolina, ktorou odteká voda Veľkým Studeným potokom. V tejto doline stojí Zbojnícka chata, v Kotline Piatich spišských plies v Malej Studenej doline zasa Téryho chata.[3]
Výhľady upraviť
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka nadmorskej výške ponúka výhľad na mnohé vrcholy Vysokých Tatier a okolité doliny, pri vhodných podmienkach aj mnohé pohoria a vrchy stredného a východného Slovenska a južného Poľska.[7]
Turistika upraviť
Široká veža je dostupná len s horským vodcom. Prví na jej vrchole stáli Jozef Déry a horský vodca Ján Hunsdorfer 22. júla 1896. Horolezcov najviac láka južná stena, spadajúca do Veľkej Studenej doliny. Južnou stenou prví na vrchol vystúpili v roku 1912 Poliaci Władysław Kulczyński ml. a Mieczysław Świerz s priateľmi. Významné cesty vytýčili v roku 1932 Stanisław Motyka a Ján Sawicki. V zime prví na vrchole boli Lajos Rokfalusy, Tibold Kregczy a Zoltán Votisky 15. mája 1911.[8]
Prístup upraviť
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Blízkym Sedielkom prechádza 
zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho a Zamkovského chate. Južným úbočím vedie 
žlto značená trasa od Zbojníckej chaty cez Priečne sedlo na rázc. Pod Sedielkom.[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ RADWAŃSKA-PARYSKY, Zofia; PARYSKI, Witold Henryk. Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin : Wyd. Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1. (po poľsky)
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Široká veža
