Španielska gramatika

Španielska gramatika (špa. Gramática del Espaňol / Gramática espaňola) je náuka o obmieňaní slov a ich spájaní do viet, správnom časovaní, používaní členov atď. v španielčine. Španielska gramatika je od tej slovenskej značne odlišná už len preto, že slovenčina je jazyk flektívny (voľný slovosled, skloňovanie) zatiaľčo španielčina jazyk analytický (neskloňuje, od angličtiny slovosled voľnejší ale má pravidlá)

Španielska abeceda upraviť

Písmeno Názov v španielčina Príklad / Porovnanie so slovenčinou !
A a Plato
B be Bueno (v šp. splýva až s našou fonémou V)
C ce Ciruela [siruela], Cosa [kosa]
D de Dormitorio
E e Rey
F efe Fuerte
G ge Girar [chirar], Guerra [gerra]
H hache Harina (Nikdy si nevyslovuje)
I i (latina) Mirada
J jota Jamás [chamas]
K ka Kilogramo (Iba v internaciolanizmoch, dokonca aj tie sú prepisované na QUE/QUI - QUILO)
L ele Lanzar
LL elle Llamar (Záleží od regiónu, niekde sa vyslovuje ako naše J, niekde ako naše Ď)
M eme Montar
N ene Nadar
ñ eñe Pañuelo
O o Odiar
P pe Probar
Q cu Quitar [kitar]
R erre Rama
RR erre doble Aburrido
S ese Sonar
T te Tener
U u Uva
V uve Valer
W uve doble Takmer nikde sa nenachádza
X equis Exacto
Y ye (i griega) Yo [jo]
Z zeta Zanahoría [sanahoría] (šušlavé S, nikdy sa nevyslovuje ako naše Z)

Členy upraviť

Určitý člen upraviť

EL El coche (auto) LOS Los móviles (mobily)
LA La mujer (žena) LAS Las hijas (dcéry)

Určitý člen sa používa s osobami, objektmi atď, ktoré obe strany poznajú.
Príklad: Las chicas de mi clase son muy agradables. - Dievčatá v mojej triede sú veľmi milé.

Neurčitý člen upraviť

UN Un lobo (vlk) UNOS Unos hombres (muži)
UNA Una chica (dievča) UNAS Unas gatas (mačky)

Neurčitý člen sa používa s osobami, objektmi atď, ktoré pozná iba jedna strana alebo sa v diskurze objavuje po prvýkrát.
Príklad: Hoy he visto una chica que llevaba pantalones negros. - Dnes som videl (nejaké) dievča v čiernych nohaviciach.

Zámená upraviť

Osobné zámená upraviť

Yo Ja Nosotros, Nosotras My (muži, všetci), My (ženy)
Ty Vosotros, Vosotras Vy (muži, všetci), Vy (ženy)
Él, Ella On, ona Ellos, Ellas Oni, ony
Ello To (nepoužíva sa)
Usted Vy (jeden, vykanie) Ustedes Vy (viacerí, vykanie)

Privlastňovacie zámená upraviť

Mi(s) Môj Nuestro(s), Nuestra(s) Náš
Tu(s) Tvoj Vuestro(s), Vuestra(s) Váš
Su(s) Jeho, jej Su(s) Ich
  • S v zátvorke znamená, že ak je podstatné meno v množnom čísle, musí sa pridať S: Mi amigo = Mis amigos (Môj priateľ, moji priatelia)

Časovanie upraviť

Na rozdiel od Slovenčiny je časovanie v španielčine veľmi náročné. V hovorovej reči sa využíva menej časov ako pozná gramatika, ale aj tak sa často vyskytujú. Španielčina rozlišuje slovesné spôsoby inak a to

  • Indicativo (Oznamovací)
  • Imperativo (Rozkazovací)
  • Subjuntivo (Prekladaný ako "Spojovací")

Indicativo upraviť

Oznamovací spôsob v španielčine zahŕňa aj náš opytovací a podmieňovací i s určitými odlišnosťami.

  • Presente de indicativo - Prítomný čas
  • Préterito perfecto de indicativo - Predprítomný čas
  • Préterito imperfecto de indicativo - Minulý čas (opisný)
  • Préterito indefinido de indicativo - Minulý čas
  • Préterito pluscuamperfecto de indicativo - Predminulý čas
  • Futuro simple de indicativo - Budúci čas
  • Futuro perfecto de indicativo - Predbudúci čas
  • Condicional simple - Jednoduchý "podmieňovací" čas
  • Condicional perfecto - Zložený "podmieňovací" čas

Iné formy upraviť

Španielčina pozná aj prítomný priebehový čas podobný tomu anglickému. Nemá vlastný názov, ale hovorí sa mu "Gerundio" a prekladá sa ako náš prechodník. Tvorí sa pomocou slovesa ESTAR + GERUNDIO (prik. Estoy hablando de él / Hovorím o ňom)

Interpunkcia upraviť

Každá opytovacia veta v španielčina musí končiť a aj začínať otáznikom s tým, že otáznik na začiatku vety je prevrátený.

¿Qué pasa? - Čo sa deje?

Imperativo upraviť

Rozkazovací spôsob v španielčine patrí medzi veľmi náročný okruh, ktorý študujúcim španielčinu robí nemalé problémy. Rozkazovací spôsob sa používa najčastejšie v osobách Tú, Usted, Vosotros, Ustedes a niekedy no zriedka Nosotros.

Subjuntivo upraviť

Spojovací čas je v španielčina veľmi častý. Najčastejšie vyjadruje túžby, žiadosti, rozkazy, etc. Existujú 4:

  • Presente de subjuntivo - spojovací prítomný čas
  • Imperfecto de subjuntivo - spojovací minulý čas
  • Pluscuamperfecto de subjuntivo - spojovací predminulý čas
  • Préterito perfecto de subjuntivo - spojovací predprítomný čas

Príklady: Quiero que vengan. - Chcem, aby prišli.

Si lo supieras, lo dirías. - Ak by si to vedel, povedal by si to.

Ojalá no hubiera ganado. - Kiežby by nebol vyhral.

Te agradezco que hayas venido. - Ďakujem, že si prišiel.

Prídavné mená upraviť

Prídavné mená v španielčine zvyčajne stoja za podstatným menom: Ojos azules - Modré oči, Coche nuevo - Nové auto. Ak sa prídavné mená kladú pred podstatné meno tak je to preto, aby zdôraznili danú vlastnosť alebo zmenili aj význam prídavného mena: Una casa grande - Veľký dom, Un gran artista - Veľký (vo význame úspešní, uznávaný, skvelý) umelec.

Zdroje upraviť