Štýl alebo sloh je cieľavedomý výber, usporiadanie a využitie jazykových prostriedkov vzhľadom na obsah a funkciu prejavu, situáciu a zámer autora alebo epochy.

Jeho základnou jednotkou je štyléma. Štýlom sa zaoberá štylistika. Štylistika skúma jazykové prostriedky jednotlivých jazykových rovín z hľadiska ich výberu, spôsobu a vhodnosti ich využitia pri jazykovej komunikácii. Okolnosti ktoré vplývajú na utváranie jazykového prejavu sú štýlotvorné činitele.

Hovorový štýl upraviť

Hovorový štýl sa používa v súkromnom styku, pri rozhovore s priateľmi, rodičmi, známymi... Používajú sa nárečové slová a nespisovná výslovnosť. Vety sú krátke a často nedokončené. Často sa používa častica reku, vraj, hádam... Aj obyčajní ľudia listy píšu v tomto štýle.

Jazykové prostriedky: hovorové a slangové slová, frazeologizmy, nespisovná výslovnosť, často nedokončené vety...

Mimojazykové prostriedky: mimika, gestikulácia, výrazná imitácia...

Žáner: rozprávanie, dialóg, spoločná komunikácia...

Administratívny štýl upraviť

Používa sa pri oficiálnej komunikácii medzi/s štátnymi verejnými inštitúciami, firmami a podobne. Forma útvarov tohto štýlu je často predpísaná, strohá, dôraz sa kladie na jednoznačnosť a faktografiu. Bežné je používanie cudzích slov, odborných termínov a skratiek. Používajú sa vizuálne dorozumievacie prostriedky, ako sú grafy, tabuľky a formuláre.[1]

Žáner: list, plán, protokol, telegram, vyhláška, zápisnica, zmluva, žiadosť a pod.

Náučný (vedecký) štýl upraviť

Náučný (vedecký) štýl sa vyskytuje spravidla v písomnej podobe. Náučné diela majú monologickú podobu, pevnú kostru, je súvislý a neprerušovaný. V ňom sa nevyjadruje osobný vzťah a cit (radosť, hnev). Emocionálna stránka sa musí vylúčiť. Odborný štýl je presný a v ňom sa používajú odborné termíny alebo názvy. Tie odborné termíny tvoria TERMINOLÓGIU, ktorá môže byť matematická, fyzikálna, jazykovedná, chemická, biologická... Odborné názvy môžu byť jednoslovné a viacslovné. Odborné vyjadrovanie vo vedeckých textoch je veľmi špeciálne často ho rozumejú iba odborníci. Medzi jeho útvary sa radia napr. dizertačná práca, habilitačná práca alebo aplikačná práca.

Názory upraviť

Podľa M. Franka: Slovo 'stil' znamenalo pôvodne griflík, ktorý Rimania používali na písanie; potom sa stal metonymiou každého osobite stvárneného spôsobu písania. Aj neliterárne prejavy majú štýl. Spočíva v individuálnom spôsobe rozprávačov (alebo pisateľov), akým si z internalizovaného slovníka vyberajú slová a svojrázne ich kombinujú. Pri tomto výbere a spájaní sa uplatňujú aj estetické normy. Tradične, najmä v rétorickej tradícii od Quintiliana, sa štýl však definuje neutrálnejšie - ako spôsob, akým spisovateľ alebo rečník sprostredkúva svoje predstavy. Rozhodne vládne zhoda v tom, že štýl (v doslovnom zmysle tohto slova) je určitou črtou jazykového prejavu.

Referencie upraviť

  1. Administratívny štýl. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 54.

Pozri aj upraviť

Literatúra upraviť

  • Mistrík,J.: Štylistika. Bratislava: SPN 1997
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.