Štefan Suroviak (* 10. november 1892, Pribiš – † 17. jún 1950, Piešťany) bol významný železničiarsky predák a politik HSĽS v období medzivojnového Československa a Slovenského štátu.

Štefan Suroviak
Štefan Suroviak
Poslanec zastupiteľstva Považskej župy
V úrade
1923 – 1928
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1925 – 1939
Poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade
1939 – 1945
Biografické údaje
Narodenie10. november 1892
Pribiš, Slovensko
Úmrtie17. jún 1950 (57 rokov)
Piešťany, Slovensko
Politická stranaHSĽS
Profesiaželezničiar
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolícke

Štúdium upraviť

Ľudovú školu absolvoval v Spišskej Novej Vsi. Ďalej študoval na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Pre svoje národné presvedčenie mu nebolo umožnené maturovať, takže musel štúdia dokončiť neskôr. Ako absolvent strednej školy nastúpil na službu na železnici v Poprade, odkiaľ sa neskôr presunul do Žiliny.

Prvá svetová vojna upraviť

Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval k 71. pešiemu slovenskému pluku v Trenčíne a po dvojmesačnom vojenskom výcviku bol zapojený do bojov na ruskom fronte. Počas bojov bol zajatý, avšak zo zajatia neskôr utiekol a opäť nastúpil k svojmu pluku v meste Kragujevac, kde sa stal svedkom popravy 42 slovenských vojakov (známa ako vzbura v Kragujevaci). Neskoršie bol ustanovený za veliteľa železničnej stanice v čiernomorskom meste Mariupoľ, kde zotrval do konca vojny.

Obdobie medzivojnového Československa upraviť

Po vzniku Československa pracoval opäť na železnici v Žiline. Tu sa začal aj verejne angažovať. V Žiline 2. novembra 1919 spolu s niekoľkými slovenskými úradníkmi založil samostatnú odborovú organizáciu pre slovenských zamestnancov železníc Zväz slovenských železničiarov. V zväze najskôr pôsobil ako zapisovateľ, neskôr tajomník a od roku 1922 pôsobil ako predseda zväzu.[1] Okrem toho v roku 1921 založil a vydával odborný časopis Hlas slovenských železničiarov.[2]

Bol stúpencom politického kurzu Slovenskej ľudovej strany a jej predsedu Andreja Hlinku. Vo voľbách do župných zastupiteľstiev v roku 1923 bol za SĽS zvolený za poslanca zastupiteľstva Považskej župy.[3] V parlamentných voľbách 1925, 1929 a 1935 bol za HSĽS zvolený (za XVII. volebný kraj) za poslanca československého parlamentu. Počas troch volebných období pôsobil vo viacerých parlamentných výboroch, napr. v rozpočtovom, dopravnom alebo kultúrnom výbore.[4]

1938 – 1945 upraviť

Politicky aktívny bol aj po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938. Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v decembri 1938 je ako predseda Zväzu Slovenských železničiarov zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny (v rámci jednotnej 100-miestnej kandidátky získal lukratívne trináste miesto). V sneme pôsobil počas celej existencie Slovenského štátu a zároveň bol predsedom jeho technicko-dopravného výboru.[5]

Zväz slovenských železničiarov sa neskôr pretransformoval a stal súčasťou Združenia štátnych a verejných zamestnancov, ktorý sa stal jedinou odborovou organizáciou štátneho a verejného zamestnanectva. Keďže sa Štefan Suroviak tejto problematike venoval vyše dvadsať rokov a bol starým a vplyvným funkcionárom strany, bolo logické, že bol Jozefom Tisom menovaný do čela tejto stavovskej organizácie.[6]

Po roku 1945 upraviť

V apríli 1945 bol ako „kolaborant“ zo železníc prepustený.[7] V rámci retribučného súdnictva bol za svoju činnosť v rokoch 1938 – 1945 odsúdený na 8 rokov odňatia slobody a konfiškáciu celého majetku.[8]

Referencie upraviť

  1. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
  2. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
  3. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
  4. Stefan Suroviak [online]. www.psp.cz, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
  5. Digitálna knižnica - dokument [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
  6. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
  7. UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.
  8. Štefan Suroviak | Rehabilituj.sk – pravda sa nebojí skúmania! [online]. rehabilituj.sk, [cit. 2021-02-20]. Dostupné online.