Štokholmský syndróm
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Štokholmský syndróm je fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemník začína vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľovi. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa. Tento pocit považujú odborníci za iracionálny, keďže na človeka počas takejto situácie veľmi vplýva miera nebezpečenstva a strachu.
Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a nadviaže s páchateľom citový vzťah.
Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27 % ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu.
Štokholmský syndróm sa môže označovať ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú citovú väzbu medzi dvomi osobami, kde jedna z nich prerušovane napáda druhú. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie skutkov páchateľa je jedna z možností, ako ľudské ego chráni samé seba. V tom prípade, ak obeť uverí na rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu.