Ťažký hriech alebo aj smrteľný hriech je v Katolíckej cirkvi hriech, ktorý sa tvrdo protiví božím, alebo cirkevným prikázaniam. Spáchaním ťažkého hriechu človek stráca milosť posväcujúcu, odmieta Božiu lásku v jej celosti, zatvára dvere svojho srdca pred Kristom. Človek, ktorý zomrie v stave ťažkého hriechu, sa dostáva do večného zatratenia. V stave ťažkého hriechu človek nemôže prijímať Eucharistiu (iba ak svätokrádežne, čo je ďalší ťažký hriech [1]).

Tri znaky ťažkého hriechu upraviť

Aby hriech mohol byť klasifikovaný ako ťažký, musí spĺňať tieto tri podmienky:

  1. Musí byť spáchaný vo veľkej veci - teda vážne sa prieči prikázaniu čo do matérie i do formy.
  2. Musí byť spáchaný vedome - vyžaduje sa plné vedomie [2][3]. Ak niekto koná v neúplnej vedomosti, nemožno jeho hriech klasifikovať ako ťažký.
  3. Musí byť spáchaný dobrovoľne - vyžaduje sa aj plná dobrovoľnosť [4]. Ak niekto nekoná úplne dobrovoľne, nemožno jeho hriech klasifikovať ako ťažký.

Zbavenie sa ťažkého hriechu upraviť

Ťažkého hriechu sa človek zbaví pri Sviatosti zmierenia (spoveď), pritom je nutné, aby vyznal všetky ťažké hriechy a ich počet (ak nevie presne, tak približný počet, alebo frekvenciu ich vykonávania) a tiež všetky "priťažujúce" okolnosti (Napr. nestačí vyznať hriech "smilstvo", ale treba upresniť, či šlo o smilstvo s človekom opačného / rovnakého pohlavia, slobodným, alebo vydatou/ženatým človekom, kňazom a pod.) [5][6].

V prípade nepokrsteného človeka, zmýva všetky hriechy (aj ťažké) a tiež aj všetky tresty za hriechy, prijatie Sviatosti krstu.

V prípade, že z rozličných príčin nie je možnosť pristúpiť k sv. spovedi, je možné sa v prípade hroziacej smrti zbaviť ťažkého hriechu aj prostredníctvom tzv. dokonalej ľútosti [7]. Ide o "plač" duše nad spáchanými hriechmi, ktorý ale pramení z lásky k Bohu. Ak pramení výlučne zo strachu pred Božím trestom, hovoríme o nedokonalej ľútosti.

Tresty za ťažké hriechy upraviť

Hoci vina za ťažký hriech pominie pri Sviatosti zmierenia, trest za hriechy ostávajú aj naďalej. Trest za spáchané hriechy sa dá zrušiť, alebo aspoň znížiť prostredníctvom čiastočných, alebo úplných odpustkov [8]. V prípade, že človek zomrie v stave trestov za hriechy, jeho duša sa dostáva do očistca [9], kde zotrváva až do úplného zmazania všetkých trestov za hriechy.

Ťažké a ešte ťažšie hriechy upraviť

V latinskej cirkvi prakticky neexistuje "ťažší a ľahší" ťažký hriech. Všetky ťažké hriechy v sebe nesú rovnakú "pohromu" pre ľudskú dušu a líšia sa len rozdielnym trestom za hriech. Z tohto hľadiska ťažký hriech - nedodržať bezmäsitý pôst v piatok, má rovnaké zničujúce následky pre dušu, ako napr. vražda. Z morálneho hľadiska sa však ťažké hriechy od seba líšia.

Špeciálne typy ťažkých hriechov upraviť

Donebavolajúce hriechy upraviť

Názov (do neba volajúce hriechy) pochádza z "krvi" ľudí, ktorá doslova "kričí k nebu o pomstu". Tento názov pochádza z knihy Genezis (Gn 4: 10b,11) - „Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk!". Ide o obzvlášť morálne ťažké hriechy proti ľudskosti, ktoré, v negatívnom slova zmysle, vynikajú svojou zákernosťou nad ostatnými hriechmi. Katechizmus katolíckej cirkvi pripomína katechetickú tradíciu v článku 1867 [10][11].

  • Úmyselná vražda (tu patrí aj samovražda [12][13] aj interrupcia, krv Ábela, Gn 4,10)
  • Sodomia (hriech Sodomčanov, Gn 18,20)
  • Utláčanie ľudu (Ex 3,7-10)
  • Sužovanie vdov a sirôt (Ex 22,20-22)
  • Zadržiavanie, alebo skracovanie zaslúženej mzdy (lebo mzda pochádza zo spravodlivosti, nie z milosti, Dt 24,14-15, Jak 5,4)

Hriechy proti Duchu svätému upraviť

Ide o neodpustiteľné hriechy, ktorých názov pochádza z Evanjelia podľa Matúša (Mt 12: 32): "A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom." Tieto hriechy sú neodpustiteľné z toho dôvodu, že človek, ktorý pácha takéto hriechy, odpustenie nechce a odmieta ho. Bráni Bohu, aby mu odpustil. Keď si po čase uvedomí svoje previnenie a hriech vyzná v sv. spovedi, odpustí sa mu.

  1. Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo (Hrešiť s vedomím, že "Boh mi aj tak odpustí")
  2. Zúfať napriek Božiemu milosrdenstvu ("Mne už ani Boh nemôže odpustiť")
  3. Odporovať poznanej zjavenej pravde (človek neprijíma kresťanskú náuku v plnosti, ale selektuje len to, čo mu vyhovuje, niektoré zlé skutky nepokladá za hriech)
  4. Závidieť blížnemu Božiu milosť
  5. Zatvrdzovať si srdce voči Spasiteľovmu napomenutiu (napr. veľkňaz Kajfáš, ktorý nechcel uveriť vo zmŕtvychvstanie, napriek nepopierateľným dôkazom)
  6. Zotrvávať tvrdošijne v nekajúcnosti

7 hlavných hriechov upraviť

Názov týchto hriechov (sedem hlavných hriechov) nepochádza z toho, že by boli "najhoršie", najťažšie ale z toho, že vznikajú v hlave a sú teda začiatočnou bránou pre iné, horšie hriechy [14]. V latinčine sa hlava nazýva caput preto sa v iných jazykoch nazývajú kapitálne hriechy.

  1. Pýcha (lat. superbia)
  2. Lakomstvo (lat. avaritia)
  3. Smilstvo (lat. luxuria)
  4. Závisť (lat. invidia)
  5. Obžerstvo (lat. gula)
  6. Hnev (lat. ira)
  7. Lenivosť (lat. acedia)

Cudzie hriechy upraviť

Cudzie hriechy sú v katolíckej tradícii hriechy, ktoré človek nespácha priamo, ale prostredníctvom iných ľudí.

  1. Dávať iným radu na hriech
  2. Povzbudzovať iných na hriech
  3. Iným kázať hrešiť
  4. Súhlasiť s hriechom iných
  5. Pomáhať pri hriechu iných
  6. Mlčať pri hriechu iných
  7. Zastávať hriechy iných
  8. Netrestať hriechy iných
  9. Chváliť hriechy iných

Niektoré príklady ťažkých hriechov, ak sú spáchané pri plnom vedomí a plne dobrovoľne upraviť

Referencie upraviť

Externé odkazy upraviť