Žehlička
Žehlička je v bežnom ponímaní malé elektrické zariadenie používané na vyhladzovanie tkanín pomocou tepla, prípadne vodnej pary. Teplota sa pohybuje typicky medzi 120 – 220 °C, v závislosti od materiálu tkaniny. Princípom efektu vyhladzovania je fyziologický fakt, že teplo pôsobí na štruktúru dlhých molekúl polymérov vo vláknach tkanín a uvoľňuje ju. Zároveň sa žehličkou vyvíja tlak na vlákna oproti podložke (žehliaca doska) a dochádza k narovnávaniu vlákien, ktoré si po vychladnutí daný tvar naďalej udržujú. Určité tkaniny (najmä bavlnené) vyžadujú pôsobenie vody resp. vodnej pary.
Niektoré tkaniny z moderných syntetických polymérov žehlenie nepotrebujú. Pri ich výrobe sa použil špeciálny proces, pri ktorom sa vytvoril „trvalý tlak“ v molekulárnej štruktúre, ktorý udržuje vlákna v podobe, v akej boli vyrobené. Ich kombináciou s bavlnou vzniká nekrčivá bavlnená tkanina.[1]
Dejiny upraviť
Prvá známa zmienka o „žehlení“ odevu pochádza z Číny.[2] Pred zavedením elektriny sa používali akumulačné alebo uhoľné žehličky. V prípade akumulačnej žehličky sa jednalo o masívny kus kovu s držadlom, ktorý sa nahrieval na sporáku. Uhoľná žehlička bola v podstate jednoduchá kovová skrinka, do ktorej sa nasypalo rozžhavené uhlie. Prvú elektrickú žehličku v roku 1882 vytvoril Henry W. Seeley a patentoval si ju ako „elektrický žehlič“ 6. júna 1882 (U.S. Patent no. 259,054).[3]
16. februára 1858 si W. Vandenburg a J. Harvey patentovali žehliaci stôl na žehlenie rukávov a nohavíc. Jeho princípom boli dve plochy, a spodnú sa položila žehlená tkanina alebo odev a s pomocou zohriatej hornej plochy sa vyvinul rovnomerný tlak na väčšiu plochu. Toto riešenie umožňovalo žehliť naraz viac kusov odevov, prípadne väčšie plochy, avšak nebolo praktické do domácností, resp. nepoužiteľné na malé plochy odevov ako goliere košieľ a pod.[4]
Skutočne prenosnú (skladaciu) žehliacu dosku vynašiel až v roku 1875 v Kanade John B. Porter. Vynález zároveň obsahoval odnímateľnú menšiu dosku na žehlenie úzkych rukávov.[5] V roku 1892 získala Sarah Booneová patent v Spojených štátoch na vylepšenie žehliacej dosky, umožňujúcej lepšie žehlenie krátkych rukávov.[6]
Priemyselné verzie upraviť
Vo väčších prevádzkach, práčovniach alebo textilných továrňach sa používajú špeciálne, zväčša horúcou parou centrálne napájané žehličky, žehliace pulty, žehliace prítlačné alebo rotačné lisy. Za najväčšiu „žehličku“ sa dá považovať horúci valec, ktorým v textilných továrňach prechádza vyrobená tkanina. Tá je okamžite ochladzovaná a navíjaná na rolku pre ďalšie kroky výroby alebo distribúciu. Šírka niektorých textilných tkanín presahuje 3 m.
Žehliace pulty v práčovniach sú veľké žehliace zariadenia, ktorých obe plochy sú z pružného porézneho materiálu, umožňujúceho prechod pary. Obsluha položí a vyrovná žehlený kus odevu/odevov na žehliacu plochu a nožným pedálom spustí proces žehlenia. Najprv sa na celú plochu rovnomerne pritlačí vrchná časť. Vzápätí systém ventilov uvoľní z jednej plochy horúcu paru, ktorá je po prechode tkaninou okamžite odsávaná. Po niekoľkých sekundách sa para vymení za chladný vzduch a žehlená tkanina sa tým prudko ochladí. Tým si zachová žehlený tvar a zároveň umožňuje obsluhe bezproblémovú manipuláciu s vyžehlenými odevmi bez nutnosti používať nepohodlné teplovzdorné rukavice.
Odporúčané teploty žehlenia upraviť
Upozornenie: odporúčané teploty sú len orientačné, je nutné sa VŽDY riadiť inštrukciami na štítkoch odevov a tkanín. Hrubšie pletené odevy z vlny (svetre a pod.) sa nežehlia, len tenké!
| Textil | Teplota | Teplota[7] | Bodové označenie |
|---|---|---|---|
| Ľanové plátno | 240 °C | ||
| Triacetát (obchodný názov „Estron“, „Silene“, „Tricell“) | 200 °C | 220 – 250 °C | |
| Bavlna | 204 °C / 400 °F | 180 – 220 °C | * * * [8] |
| Plátená bielizeň (flax) | 215 – 240 °C | * * * [8] | |
| Viskóza/Rayon | 190 °C | 150 – 180 °C | * * [8] |
| Vlna | 148 °C / 300 °F | 160 – 170 °C | * * [9] |
| Polyester | 148 °C / 300 °F | * [8] | |
| Hodváb | 148 °C / 300 °F | 140 – 165 °C | * [9] |
| SympaTex | * [8] | ||
| Acetát (obchodný názov „Arnel“, „Celco“, „Dicel“) | 143 °C | 180 °C | * [9] |
| Akryl | 135 °C | 180 °C | |
| Lykra/spandex | 135 °C | ||
| Nylon-6 | 150 °C | ||
| Nylon-66 | 180 – 220 °C |
| Bodové označenie na žehličkách | Teplota |
|---|---|
| * | < 110 °C |
| * * | < 150 °C |
| * * * | < 200 °C |
Niektoré zdroje odporúčajú mierne vyššiu teplotu, napríklad 180 – 220 °C pre bavlnu.[7]
-
Rôzne typu akumulačných žehličiek -
Príklad uhoľnej žehličky -
Akumulačná žehlička s výmenným „akumulátorom“ tepla -
Elektrická žehlička známa aj u nás z 80. rokov -
Moderná verzia naparovacej žehličky -
Zbierka rôznych typov žehličiek v múzeu
Referencie upraviť
- ↑ Klaus Fischer et al. "Textile Auxiliaries" in Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry 2002, Wiley-VCH, Weinheim. [1]
- ↑ Oldandinteresting.com Z histórie žehlenia na Oldandinteresting.com
- ↑ Enchantedlearning.com
- ↑ US patent 19390
- ↑ Mario Theriault, Great Maritime Inventions 1833–1950, Goose Lane, 2001, p. 31
- ↑ Mary Bellis. Sarah Boone [online]. About.com, [cit. 2011-11-13]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ a b Fritz Schultze-Gebhardt,Karl-Heinz Herlinger "Fibers, 1. Survey" in Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry, Wily-VCH, Weinheim, 2000. [2]
- ↑ a b c d e Bra att veta vad man har på sig.. Ulla Popken [online]. [Cit. 2014-04-25]. Dostupné online. Archivované 2009-11-22 z originálu. 100204 ullapopken.de
- ↑ a b c Lanidor, General care [online]. [Cit. 2014-04-25]. Dostupné online. Archivované 2011-07-13 z originálu. 100204 eshop.lanidor.com
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žehlička
Externé odkazy upraviť
- História žehlenia zo stránky oldandinteresting.com
- Teória a technológia žehlenia
- Uhoľné a iné starožitné žehličky Archivované 2015-12-19 na Wayback Machine
- Starožitné žehličky z Virtuálneho múzea textilného umenia
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ironing na anglickej Wikipédii.