Železničná trať Púchov – Horní Lideč
Železničná trať Púchov – Horní Lideč (železnica generála M. R. Štefánika[1], dráha generála M. R. Štefánika, dráha československej vzájomnosti, v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 125) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Púchov a Horní Lideč na Morave, kde sa spája so železničnou traťou T. G. Masaryka, Vsetín – Horní Lideč, uvedenou do prevádzky v roku 1928 (dnes železničné trate 280 a 283).
| Púchov – Horní Lideč | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Číslo trate | 125 |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Dĺžka | 27,645 km |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Počet koľají | 2 |
| Napájacia sústava | ~25kV 50 Hz v úseku Púchov - Púchov závody (styk v km 0,894 pri zastávke Púchov závody) =3 kV js v úseku Púchov závody - Horní Lideč ČD |
| Max. sklon | 18 ‰ (oficiálne) |
| Max. rýchlosť | 90 km/h |
Dejiny upraviť
Železničné trate na Slovensku i v Česku pri vzniku spoločného štátu smerovali najmä do bývalých centier – Budapešti a Viedne. Prepojení medzi východom a západom bolo málo, čo viedlo k snahe dobudovať úseky, ktoré umožnia cestovať a prepravovať rudy i tovar po novej krajine i v tomto smere.
V 30. rokoch 20. storočia sa na Slovensku budovalo niekoľko dôležitých tratí, medzi nimi i prepojenie trate Bratislava – Žilina s traťou Přerov – Ostrava cez Púchov a Lyský priesmyk. Medzi Slovenskom a Českom existovalo niekoľko lokálnych tratí, no dôležité rýchlikové prepojenia boli len traťou Kúty – Břeclav a Čadca – Jablunkov.
Nové spojenie Púchov – Horní Lideč bolo sprevádzkované 2. mája 1937 a vytvorilo dôležitý koridor pre spojenie Prahy a Košíc cez Olomouc a Žilinu.
Elektrifikácia tak významnej železnice v úseku Horní Lideč – Púchov – Žilina prebehla medzi prvými a bola realizovaná už v roku 1960.[2]
Trať je súčasťou Železničného koridoru pre nákladnú dopravu číslo 9. Koridor vedie v trase Praha – Horní Lideč – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou (slovensko-ukrajinská hranica). V skratke sa označuje „Česko-slovenský koridor“ alebo „CS koridor“. Prvé jednanie správnej rady koridoru sa uskutočnilo 22. februára 2012 v Prahe.[3]
Modernizácia a zmena trakčnej sústavy upraviť
V septembri 2013 ŽSR plánovali modernizáciu trate a zároveň zmenu jej trakčnej sústavy. Modernizácia mala byť ukončená v roku 2016.[4] Podľa plánov ŽSR z júla 2015 by trakčná sústava na slovenskej časti trate v úseku Púchov - Lúky pod Makytou mala byť do roku 2017 zmenená z 3kV jednosmernej na 25kV striedavú.[5]
Predpokladaný termín stavby „Modernizácia železničnej trate Púchov - Lúky pod Makytou - štátna hranica SK/CZ“ je od mája 2016 do mája 2018.[6]
Stanice na trati upraviť
- Púchov – križovatka s traťou Bratislava – Žilina
- Púchov závody
- Púchov zastávka
- Dohňany
- Záriečie
- Lúky pod Makytou
- Lysá pod Makytou
- Strelenka
- hraničný priechod
a 
- Střelná
- Horní Lideč (SŽDC)
Referencie upraviť
- ↑ KMOŠENA, Jakub. Výstavba železničnej trate Púchov – Horný Lideč do roku 1937. 1.. vyd. Púchov : MEDIAL. ISBN 80-969574-0-6.
- ↑ Elektrifikácia [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2017-10-18]. Dostupné online. Archivované 2017-10-19 z originálu.
- ↑ Informačný dokument Koridoru Kniha 5 [online]. szdc.cz, 2013-05-10, [cit. 2018-06-08]. Dostupné online. Archivované 2018-06-12 z originálu.
- ↑ HARÁK, Martin. Napájanie trolejového vedenia smer ČR - Žilina [online]. ŽSR, 2015-09, [cit. 2016-01-25]. Dostupné online. Archivované 2016-02-02 z originálu.
- ↑ HARÁK, Martin. Dušan Ševčík: Jediný napájecí systém se Slovensku vyplatí [online]. České dráhy, 2015-07-22, [cit. 2016-01-25]. Dostupné online.
- ↑ Stavebný dozor na stavbách spolufinancovaných z EÚ [online]. verejne-obstaravanie.sk, 2015-11-03, [cit. 2016-01-25]. Dostupné online. Archivované 2016-03-08 z originálu.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Púchov – Horní Lideč
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Súradnice: 49°10′37″S 18°15′11″V / 49,176979°S 18,253055°V