Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč

	Poprad-Tatry – Plaveč
Základné informácie
Číslo trate	185
Prevádzkovateľ	ŽSR
Dĺžka	59,582 km
Parametre trate
Rozchod	1435 mm
Počet koľají	1
Traťová trieda	2
Napájacia sústava	neelektrifikovaná
Max. rýchlosť	60 km/h a od Podolínca po Plaveč 80 km/h
Priebeh trate
	Poprad-Tatry - Poprad-Spišská Sobota - Matejovce pri Poprade - Studený Potok - Huncovce - Kežmarok - Kežmarok zastávka - Kežmarok-Pradiareň - Strážky zastávka - Spišská Belá zastávka - Bušovce - Podhorany pri Kežmarku - Toporec - Podolínec - Nižné Ružbachy - Forbasy - Stará Ľubovňa - Chmeľnica - Plavnica - Hromoš - Plaveč

Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 185) je jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Poprad, Kežmarok, Starú Ľubovňu a Plaveč. Preprava je zabezpečovaná motorovými jednotkami 813.1, tzv. „Mravec“a 812 Od Kežmarok zastávka sú všetky zastávky na znamenie.

História upraviť

Postavením Košicko-bohumínskej železnice sa začalo úsilie okolitých regiónov o získanie povolení na výstavbu tratí. V 80. rokoch 19. storočia tak vzniklo niekoľko nových tratí i na Spiši. Po získaní povolenia sa rozbehla aj výstavba trate z Popradu cez Kežmarok do Spišskej Belej. Napriek prvotnej nespokojnosti s trasovaním pri Spišskej Belej a všeobecnej nedôvere obyvateľov k využitiu železnice sa doprava na 13,2 km dlhej trati začala 18. decembra 1889, a to v úseku po mesto Kežmarok. Pri výstavbe bolo potrebné vybudovať 4 mosty dlhšie ako 10 m, násypy až do výšky 7 m, sklady i priecestia, čo si vyžiadalo sedem mesiacov práce a náklady 770 000 K.

Úsek Kežmarok – Spišská Belá budovali s oneskorením a železnica s dĺžkou 8,1 km bola otvorená 6. júna 1892. Náklady na výstavbu boli 610 000 K.

Výstavba železnice údolím rieky Poprad pokračovala úsekom Spišská Belá – Podolínec, ktorý sa mal napojiť na trať Prešov – Plaveč s napojením na Poľsko. Túto časť sa však podarilo zrealizovať až o polstoročie neskôr. Trať viedla z veľkej časti po násypoch a rieku Poprad prekonávala 30 m dlhým oceľovým mostom. Náklady na vybudovanie 11,2 km dlhého úseku predstavovali 900 000 K a vlaky do Podolínca prvýkrát dorazili 10. decembra 1893.

Posledná časť Podolínec – Orlov dokončili až o niekoľko desaťročí neskôr. Výstavba trate sa na konci 19. storočia sa zastavila v Podolínci. Stavebné práce začaté v roku 1944 kvôli druhej svetovej vojne prerušili. Povojnové obnovenie prác bolo iba dočasné, a tak železničné prepojenie Podolínca, Starej Ľubovne a Plavča dlhé 31,7 km, dokončili až v 60. rokoch 20. storočia. Prevádzka v úseku Podolínec – Plaveč začala 26. novembra 1966.

Studený potok – Tatranská Lomnica upraviť

Trať Studený Potok – Tatranská Lomnica

Napojeniu tatranských osád na železnicu predchádzalo veľké súperenie. Kežmarok, významné kultúrne a hospodárske centrum pod Vysokými Tatrami, sa na konci 19. storočia vinou zlého rozhodnovania v oblasti budovania infraštruktúry rútil na vedľajšiu koľaj. Malý a nevýznamný Poprad uprednostňoval spojenie so Starým Smokovcom, ktorý bol už v tom čase známym strediskom. Novozaložená a štátom preferovaná Tatranská Lomnica mala šancu stať sa dôležitými klimatickými kúpeľmi, k čomu jej napomohlo aj vybudovanie železničnej trate z Veľkej Lomnice. O ňom rozhodla až prehliadka komisie, ktorá v septembri 1894 posudzovala oba projekty. Trať do Tatranskej Lomnice dostala koncesiu, zatiaľčo trať do Starého Smokovca len prísľub rýchlej výstavby.

Budovanie 9,2 km dlhej trate vďaka nevyhnutnosti vykonať len menšie zemné práce napredovalo rýchlo. Do Tatranskej Lomnice prišiel prvý vlak 1. septembra 1895, a to po piatich mesiacoch prác a vynaložení 350 000 K. Prevádzka mala sezónny charakter a vlaky premávali od 15. júna do 15. septembra, no už o pár rokov sa zmenou vlastníka rozšírilo využitie trate na celoročnú osobnú dopravu i zásobovanie osady.

V roku 1911 trať napojili na Tatranské elektrické železnice, a to úsekom z Tatranskej Lomnice do Starého Smokovca.