2006 BF56 je planétka patriaca do skupiny tzv. Mars križujúcich planétok a súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže veľmi priblížiť k Zemi, bola zaradená tiež medzi nebezpečné planétky (PHA). Jej dráha však dosiaľ nie je definitívne stanovená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo. Vie sa iba, že dráha je veľmi výstredná; jej afélium leží za dráhou Marsu a perihélium vo vnútri dráhy Merkúra. Kríži teda dráhy všetkých terestriálnych planét.

2006 BF56
planétka
Objav
ObjaviteľE. J. Christensen
Dátum objavu28. január 2006
Označenia2006 BF56
Kategória?
Elementy dráhy
Epocha 28. január 2006
Excentricita (e)0,7937
Veľká polos (a)352,161 999 Gm (2,3541 AU)
Perihélium (q)72,635 668 Gm (0,4855 AU)
Afélium (Q)631,688 330 Gm (4,2226 AU)
Obežná doba (P)1319,25 d (3,6119 a)
Priemerná obežná rýchlosť? km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
0,9629°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)124,6417°
Argument perihélia (ω)103,0582°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery~4 m
Hmotnosť~95 000 kg
Hustota~2,8 g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť29,6
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

Popis objektu upraviť

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba počas jedného dňa, v čase najväčšieho priblíženia, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a pretože nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý, rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedené v pripojenej tabuľke.

História upraviť

Planétka bola po prvýkrát pozorovaná 28. januára 2006 okolo 07:22 svetového času (UTC) 1,5metrovým ďalekohľadom na Mt. Lemmon Observatory blízko Tucsonu, AZ (USA) astronómom E. J. Christensenom. Krátko pred tým, toho istého dňa o 03:15 UTC, preletela v minimálnej vzdialenosti 204,6 tisíc kilometrov od stredu Zeme, teda skoro o polovicu bližšie, ako obieha Mesiac, a opäť sa vzdialila do medziplanetárneho priestoru. Počas odletu bola pozorovaná na viacerých ďalších observatóriách, naposledy 29. januára 2006 o 00:49 UTC na súkromej hvezdárni v Great Shefford vo West Berkshire v Anglicku. Na pozorovaní tohto objektu sa podieľali tiež Jana Tichá a Miloš Tichý z observatória na juhočeskej Kleti.

V minulosti preletela už niekoľkokrát v blízkosti Zeme, naposledy v roku 1970, keď ju minula vo vzdialenosti 525 tisíc kilometrov. Vzhľadom na malé rozmery vtedy unikla objaveniu.

Výhľad do budúcnosti upraviť

Planétka sa teraz stále približuje k Slnku a perihélium svojej dráhy dosiahla 14. marca 2006. Teleso sa síce bude opakovane približovať k Zemi, ale až do 90. rokov 21. storočia nás počas celkom dvoch preletov neohrozí, dokonca by sa nemalo priblížiť nikdy tak blízko, ako sa to stalo v januári 2006. V rovnakom období minie trikrát planétu Merkúr (2034, 2063 a 2084). Pri priblížení k Merkúru 22. júla 2063 je značná neistota v geometrii preletu. Aj keď sa dnes odhaduje, že planétka minie Merkúr vo vzdialenosti 2,7 mil. km, mohla by sa priblížiť až iba na 116 tis. km, čo by značne zmenilo parametre jej dráhy. Preto pri preletoch v 90. rokoch 21. a na začiatku 22. storočia sa zvyšuje pravdepodobnosť možnej zrážky so Zemou a je dnes kumulatívne odhadovaná na 6,3×10−6. Na turínskej stupnici je ocenená stupňom 0, na palermskej −7,30, teda v obidvoch klasifikáciách je riziko hodnotené ako veľmi nízke. Z hľadiska nebezpečnosti je najhorší prelet, ku ktorému by malo dôjsť 28. januára 2106. Ak by sa stretla so Zemou, stalo by sa to rychlosťou 26,46 km/s a explózia pri dopade by sa rovnala 9100 MT TNT.

Uvedené prognózy sa môžu dramaticky zmeniť. Doteraz bola táto planétka pozorovaná iba necelý deň, potom sa stratila v slnečnej žiare, takže astronómovia majú na výpočet jej dráhy iba 34 bodov a to na spoľahlivé stanovenie dráhy nepostačuje. Bude potrebné vyčkat na jej ďalšie priblíženie v auguste 2038, aby bola znalosť jej dráhy spresnená.

Externé odkazy upraviť