24 hodín Le Mans

automobilové preteky

24 hodín Le Mans (fr. 24 heures du Mans) sú legendárne vytrvalostné automobilové preteky, ktoré sa každoročne konajú na okruhu la Sarthe blízko mesta Le Mans (asi 150 000 obyvateľov) na západe Francúzska.

24 hodín Le Mans
FIA World Endurance Championship
Okruh Circuit de la Sarthe
Prvé preteky 1923
Posledné preteky 2023
Trvanie 24 hodín
Najviac víťazstiev (jazdec) Tom Kristensen (9)
Najviac víťazstiev (tím) Joest Racing (13)
Najviac víťazstiev (výrobca) Porsche (19)

Organizátorom pretekov je Automobile-Club de l'Ouest (A. C. O.) a v súčasnosti na nich štartujú hlavne bývalí piloti F1 alebo začínajúci pretekári. Preteky sú súťažou továrenských a súkromných tímov. Okruh pretekov meria asi 13,5 km (8,1 míle).

Od roku 2012 sú preteky 24 hodín Le Mans súčasťou kalendára šampionátu svetového vytrvalostného šampionátu FIA.

História upraviť

 
Okruh Bugatti, 14. jún 2006

Prvé preteky sa uskutočnili 26. a 27. mája 1923 a odvtedy sa konajú každoročne v polovici júna. Výnimkou boli roky 1936 (ekonomická situácia) a 1940 – 1948 (preteky sa počas vojny nejazdili), 1956 (júl) a 1968 (september, kvôli celonárodným politickým nepokojom).

V začiatkoch preteky odjazdil jeden pretekár, pred rokom 1970 až do začiatku 80-tych rokov auto šoférovali dvaja pretekári.

Trať je zložená z časti malého okruhu Bugatti a zákruty Porsche. Do roku 1990 bola jej súčasťou slávna rovinka Ligne Droite des Hunaudiéres, inak známa aj pod názvom Mulsanne Straight (mulsanská rovinka) dlhá viac ako štyri kilometre, na ktorej dosahovali pretekári rýchlosť nad 400 km/h. V súčasnosti sú na nej vytvorené z bezpečnostných dôvodov šikany, na ktorých je rýchlosť áut znížená na 340 km/h.

Kategórie vozidliel upraviť

Obyčajne sa súťaže zúčastňuje 56 automobilov v štyroch kategóriách:

  • LMP1 – Le Mans Prototype 1 – hlavná kategória, v ktorej súťažia najrýchlejšie modely. Kategória sa delí na dve podkategórie LM P1 a LM P1 Hybrid.
LM P1 LM P1 Hybrid
Minimálna hmotnosť vozidla 850 kg 870 kg
Obsah benzínového motora 5 500 cm³ Neobmedzené
Obsah dieselového motora 5 500 cm³ Neobmedzené

Farba svetiel vpredu je predpísaná biela. Farba štartovných čísel biela na červenom podklade.

  • LMP2 – Le Mans prototype 2 – autá sú na prvý pohľad rovnaké ako LMP1, ale technicky sú rozdielne.
Motor Počet válcov Obsah motora
Atmosférický 8 5 500 cm³
Preplňovaný Turbom 6 3 200 cm³

Minimálna hmotnosť vozidla je 900 kg.

Farba svetiel vpredu je predpísaná biela. Farba štartovných čísel biela na modrom podklade.

  • GTE Pro – Le Mans Grand Tourismo Endurance Professional – kategória pre továrenské tímy s autami, ktoré sú sériovo vyrábané (Porsche, Ferrari, Aston Martin, Chevrolet Corvette).
Motor Obsah motora
Atmosférický 5 500 cm³
Preplňovaný Turbom 4 000 cm³

Minimálna hmotnosť vozidla je 1 245 kg. Obsah palivovej nádrže je 90 litrov.

Farba svetiel vpredu je predpísaná žltá. Farba štartovných čísel je biela na zelenom podklade.

  • GTE Am – Le Mans Grand Tourismo Endurance Amateur- kategória najnižšej triedy, v ktorej sa zúčastňujú súkromné tímy.
Motor Obsah motora
Atmosférický 5 500 cm³
Preplňovaný Turbom 4 000 cm³

Minimálna hmotnosť vozidla je 1 245 kg. Obsah palivovej nádrže je 90 litrov.

Farba svetiel vpredu je predpísaná žltá. Farba štartovných čísel je biela na oranžovom podklade.

  • V roku 1979 na pretekoch úspešne štartoval americký herec Paul Newman, ktorému sa takmer podarilo vyhrať, nakoniec skončil ako druhý.

Najúspešnejšie značky pretekov sú Porsche, Ford, Ferrari a Audi.

Kvalifikácia upraviť

Streda a štvrtok sú vyhradené večerným kvalifikačným tréningom. Jazdí sa od 19:00 do 21:00 hodiny, nasleduje hodinová prestávka a po nej sa pokračuje v tréningoch od 22:00 do polnoci. Z troch pilotov tímu sa kvalifikuje jeden.

V piatok je oddychový deň, večer nasleduje Driver's Parade. Pretekári prechádzajú mestom, zdravia sa s fanúšikmi, ktorí im hádžu darčeky, predovšetkým zvyčajné korálové náhrdelníky.

Štart Le Mans upraviť

Pred začiatkom pretekov odvezie pretekárov šofér na starom veteráne na štartovú rovinku, kde absolvujú posledné rozhovory. Od roku 1970 sa na štartovom rošte radia autá v nezmenenej formácii. Potom mechanici zoradia autá na bežné štartové pozície podobne ako pri pretekoch F1 a zahrievacie kolo absolvovali pretekári päť minút pred šestnástou hodinou.

Štart pretekov, ktoré sa jazdia na bežných cestných komunikáciách bol v sobotu o 16:00 hodine. Aktuálne sa štart presunul na 15.00 hodinu. Po prejazde cieľovej čiary sú odštartované preteky a veľké hodiny Rolex odpočítavajú 24 hodín. Pred štartom cca 1 hodina od 14.00 je štartovacia ceremónia pri ktorej je vztýčená Francúzska vlajka, hrá sa hymna a preletia stíhačky s farbami trikolóry.

Počas dňa sa spravidla pretekári striedajú každé dve a v noci každé tri hodiny.

Do konca 60-tych rokov dvadsiateho storočia boli jazdci zoradení na náprotivnej strane štartovej rovinky a presne o 16:00 ju rýchlo prebehli aby nasadli do áut a vyštartovali.

Zlom prišiel v roku 1969, kedy mladý belgický pretekár Jacky Ickx (Mr. Le Mans) najprv vyslovil názor, že takýto štart je podľa neho nebezpečný, keďže väčšina pretekárov si nezapne bezpečnostné pásy, aby rýchlo vyštartovali.

O tom, že jeho názor je opodstatnený presvedčil priamo na pretekoch, kedy po štarte pomaly prešiel po trati, nasadol pomaly do auta, zapol si dôkladne bezpečnostné pásy a nakoniec ako posledný vyštartoval. Po 24 hodinách preteky vyhral s náskokom 100 metrov pred súperom.

Finále upraviť

Po prejazde cieľovej čiary sa nemusi jazdit čestné kolo, autá idú parkovať do boxov. R.2018 víťaz čestné kolo absolvoval a šiel parkovať do boxu až po ňom. Zvyk polievať sa šampanským ako pri F1 sa pri pretekoch 24 hodín Le Mans nedodržiava. Nemusí sa dodržiavať, pri finále v roku 2018 sa po pretekoch víťazi sprejovali veľkými grande fľašami šampanského.

Nehody upraviť

 
Grafické znázornenie nehody z roku 1955

Preteky Le Mans sú známe najkrvavejšou haváriou v dejinách automobilového športu. V roku 1955 pretekár Pierre Levegh nezvládol svoj rýchly Mercedes-Benz 300 SLR vďaka pomalšiemu vozu Austin-Healey (ktorý mu musel nečakane vojsť do cesty, kvôli netolerantnému jazdcovi Mike Howthornovi, ten najprv predbehol Lance Macklina na voze Austin- Healey aby len o pár metrov mohol brzdiť kvôli tankovaniu na ľavej strane trate), Lance Macklin ho katapultoval na hlavnú tribúnu a Levegh s autom vrazil do veľkého davu divákov. Smutné preteky nakoniec vyhral Mike Hawthorn (vinník nehody). Svedectvo o hrdinstve Pierra Levegha (zosnulého jazdca Mercedesu Benz) podal neskôr Juan Manuel Fangio, ktorý v dobe tragédie šiel práve za jeho Mercedesom. Podla neho Levegh ešte pred nárazom stačil zdvihnúť ruku a tým ho varovať, že je (bude) na trati nebezpečenstvo. Fangio vďaka tomu stačil zabrzdiť, strhnúť vozidlo doprava a obísť nebezpečenstvo. Tým mu zrejme zachránil život.

Pri tragickej nehode zahynul Pierre Levegh, o život prišlo 82 divákov a 120 bolo zranených. Preteky neboli predčasne ukončené, aby sa predišlo vzniku dopravných zápch a sanitky mali možnosť odviesť obete a ranených plynule.

Po tragédii boli zrušené niektoré preteky a vo Švajčiarsku vstúpil do platnosti zákaz usporadúvať v krajine akékoľvek automobilové preteky. Zákaz je platný do súčasnosti.

V roku 1999 pri návrate značky Mercedes-Benz na preteky havaroval dvakrát pretekár Mark Webber, ktorý vyletel do vzduchu v kvalifikácii a potom ešte pri rozjazdoch.

V roku 2011 hodinu po štarte pretekov sa v šikane Dunlop jazdec tímu Audi Allan Mcnish dostal do kontaktu s pomalším Ferrari a následne po nekontrolovateľnom šmyku narazil do bariéry z pneumatík. V noci okolo 11 prežil tvrdú haváriu Mike Rockenfeller, ktorý po kontakte s pomalším Ferrari vo veľkej rýchlosti narazil do zvodidiel.

V roku 2013, tri kolá po štarte, nezvládol dánsky pretekár Allan Simonsen riadenie vozidla. V zákrute Tetre Rouge narazil do bariér mimo trate a po prevoze do nemocnice podľahol zraneniam.[1]

Slovenský pretekár na Le Mans upraviť

V roku 2006 na 74. ročníku, po prvý raz v histórii jazdil preteky aj slovenský automobilový pretekár Miroslav Konôpka (Autoracing Club Bratislava), niekoľkonásobný majster Slovenska v pretekoch automobilov na okruhu. Konôpka štartoval zo 14 pozície za japonský tím T2M Motorsport, ale po 16-tich hodinách jazdy musel z podujatia odstúpiť pre poruchu na súťažnom Porsche 911 GT3 RS. Preteky ukončil so spolujazdcami Japoncom Jutakom Jamagišim a Francúzom Jeanom René de Fornouxom na 6. mieste v triede GT2. V roku 2010 Konôpka štartoval opäť s Porsche 911 GT3 RSR nemeckeho teamu Felbermayr Proton so spolujazdcami otcom a synom Felbermayr. Tentokrát preteky dokončil celkovo na 24.mieste ,8 v triede LMGT2.

V roku 2017 sa dokázal Miroslav Konôpka kvalifikovať na 24h LeMans prvýkrát so svojim slovenským timom ARC Bratislava, spolu so spolujazdcami Lotyšom Konstaninom Calkom a Holanďanom Rikom Breukersom. Po serii technických problemov preteky dokončili 20-ty v triede LMP2. V roku 2019 sa ARC Bratislava dokazalo opäť kvalifikovat ako viťazi triedy v Asian LeMans series.

Posadka je Miro-Konôpka - Konstantin Tereschenko (RUS) - Henning Enqvist (SWE).

Le Mans vo filme upraviť

V roku 1971 natočil režisér Lee H. Katzin film s jednoduchým názvom Le Mans [1] v hlavnej úlohe so Steve McQueenom. Film sa natáčal na autentických miestach a McQueen si sám vyskúšal okruh Le Mans.

Víťazi pretekov 24 hodín Le Mans upraviť

Rok Jazdci Tím Vozidlo Pneu Počet kôl Vzdialenosť
1923   André Lagache
  René Léonard
  Chenard & Walcker SA Chenard & Walcker Sport 3-Litre M 128 2209,536 km
1924   John Duff
  Frank Clement
  Duff & Aldington Bentley 3 Litre Sport D 120 2077,341 km
1925   Gérard de Courcelles
  André Rossignol
Žiadny názov tímu Lorraine-Dietrich B3-6 D 129 2233,982 km
1926   Robert Bloch
  André Rossignol
Žiadny názov tímu Lorraine-Dietrich B3-6 D 147 2552,414 km
1927   Dudley Benjafield
  Sammy Davis
  Bentley Motors Ltd. Bentley 3 Litre Super Sport D 137 2369,807 km
1928   Woolf Barnato
  Bernard Rubin
  Bentley Motors Ltd. Bentley 4½ Litre D 154 2669,272 km
1929   Woolf Barnato
  Henry Birkin
  Bentley Motors Ltd. Bentley Speed Six D 174 2843,83 km
1930   Woolf Barnato
  Glen Kidston
  Bentley Motors Ltd. Bentley Speed Six D 179 2930,663 km
1931   Earl Howe
  Henry Birkin
  Earl Howe Alfa Romeo 8C 2300 D 184 3017,654 km
1932   Raymond Sommer
  Luigi Chinetti
  Raymond Sommer Alfa Romeo 8C 2300 E 218 2954,038 km
1933   Raymond Sommer
  Tazio Nuvolari
  Soc. Anon. Alfa Romeo Alfa Romeo 8C 2300 E 233 3144,038 km
1934   Luigi Chinetti
  Philippe Étancelin
  Luigi Chinetti / Philippe Étancelin Alfa Romeo 8C 2300 E 213 2886,938 km
1935   Johnny Hindmarsh
  Luis Fontés
  Arthur W. Fox / Charles Nichol Lagonda M45R Rapide D 222 3006,797 km
1936 preteky sa nekonali kvôli štrajku vo Francúzsku
1937   Jean-Pierre Wimille
  Robert Benoist
  Roger Labric Bugatti Type 57G Tank D 243 3287,938 km
1938   Eugène Chaboud
  Jean Trémoulet
  Eugène Chaboud / Jean Trémoulet Delahaye 135CS D 235 3180,94 km
1939   Jean-Pierre Wimille
  Pierre Veyron
  Jean-Pierre Wimille Bugatti Type 57G Tank D 248 3354,76 km
1940–1948 preteky sa nekonali kvôli 2. svetovej vojne
1949   Luigi Chinetti
  Peter Mitchell-Thomson
  Lord Selsdon Ferrari 166MM E 235 3178,299 km
1950   Louis Rosier
  Jean-Louis Rosier
  Louis Rosier Talbot Lago Grand Sport T26 D 256 3465,12 km
1951   Peter Walker
  Peter Whitehead
  Peter Walker Jaguar XK-120C D 267 3611,193 km
1952   Hermann Lang
  Fritz Riess
  Daimler-Benz A.G. Mercedes-Benz W194 C 277 3733,839 km
1953   Tony Rolt
  Duncan Hamilton
  Jaguar Cars Ltd. Jaguar C-Type D 304 4088,064 km
1954   José Froilán González
  Maurice Trintignant
  Scuderia Ferrari Ferrari 375 Plus P 302 4061,15 km
1955   Mike Hawthorn
  Ivor Bueb
  Jaguar Cars Ltd. Jaguar D-Type D 307 4135,38 km
1956   Ron Flockhart
  Ninian Sanderson
  Ecurie Ecosse Jaguar D-Type D 300 4034,939 km
1957   Ron Flockhart
  Ivor Bueb
  Ecurie Ecosse Jaguar D-Type D 327 4397,108 km
1958   Olivier Gendebien
  Phil Hill
  Scuderia Ferrari Ferrari 250 TR58 E 305 4101,926 km
1959   Carroll Shelby
  Roy Salvadori
  David Brown Racing Dept. Aston Martin DBR1 A 232 4347,9 km
1960   Olivier Gendebien
  Paul Frère
  Scuderia Ferrari Ferrari 250 TR59/60 D 314 4217,527 km
1961   Olivier Gendebien
  Phil Hill
  Scuderia Ferrari Ferrari 250 TRI/61 D 333 4476,58 km
1962   Olivier Gendebien
  Phil Hill
  SpA Ferrari SEFAC Ferrari 330 TRI/LM Spyder D 331 4451,255 km
1963   Ludovico Scarfiotti
  Lorenzo Bandini
  SpA Ferrari SEFAC Ferrari 250P D 339 4561,71 km
1964   Jean Guichet
  Nino Vaccarella
  SpA Ferrari SEFAC Ferrari 275P D 349 4695,31 km
1965   Jochen Rindt
  Masten Gregory
  Ed Hugus
  North American Racing Team Ferrari 250LM G 348 4677,11 km
1966   Bruce McLaren
  Chris Amon
  Shelby-American Inc. Ford GT40 Mk. II G 360 4843,09 km
1967   Dan Gurney
  A. J. Foyt
  Shelby-American Inc. Ford GT40 Mk. IV G 388 5232,9 km
1968   Pedro Rodríguez
  Lucien Bianchi
  J.W. Automotive Engineering Ford GT40 Mk. I F 331 4452,88 km
1969   Jacky Ickx
  Jackie Oliver
  J.W. Automotive Engineering Ford GT40 Mk. I F 372 4997,88 km
1970   Hans Herrmann
  Richard Attwood
  Porsche KG Salzburg Porsche 917K G 343 4607,81 km
1971   Helmut Marko
  Gijs van Lennep
  Martini Racing Team Porsche 917K F 397 5335,313 km
1972   Henri Pescarolo
  Graham Hill
  Equipe Matra-Simca Shell Matra MS670 G 344 4691,343 km
1973   Henri Pescarolo
  Gérard Larrousse
  Equipe Matra-Simca Shell Matra MS670B G 355 4853,945 km
1974   Henri Pescarolo
  Gérard Larrousse
  Equipe Gitanes Matra MS670C G 337 4606,571 km
1975   Jacky Ickx
  Derek Bell
  Gulf Research Racing Co. Mirage GR8-Ford Cosworth G 336 4594,577 km
1976   Jacky Ickx
  Gijs van Lennep
  Martini Racing Porsche System Porsche 936 G 349 4769,923 km
1977   Jacky Ickx
  Hurley Haywood
  Jürgen Barth
  Martini Racing Porsche System Porsche 936/77 D 342 4671,83 km
1978   Jean-Pierre Jaussaud
  Didier Pironi
  Alpine Renault Renault Alpine A442B M 369 5044,53 km
1979   Klaus Ludwig
  Bill Whittington
  Don Whittington
  Porsche Kremer Racing Porsche 935 K3 D 307 4173,93 km
1980   Jean Rondeau
  Jean-Pierre Jaussaud
  Jean Rondeau Rondeau M379B-Ford Cosworth G 338 4608,02 km
1981   Jacky Ickx
  Derek Bell
  Porsche System Porsche 936 D 354 4825,348 km
1982   Jacky Ickx
  Derek Bell
  Rothmans Porsche System Porsche 956 D 359 4899,086 km
1983   Vern Schuppan
  Al Holbert
  Hurley Haywood
  Rothmans Porsche Porsche 956 D 370 5047,934 km
1984   Klaus Ludwig
  Henri Pescarolo
  Joest Racing Porsche 956 D 359 4900,276 km
1985   Klaus Ludwig
  Paolo Barilla
  "John Winter"
  Joest Racing Porsche 956 D 373 5088,507 km
1986   Derek Bell
  Hans-Joachim Stuck
  Al Holbert
  Rothmans Porsche AG Porsche 962C D 367 4972,731 km
1987   Derek Bell
  Hans-Joachim Stuck
  Al Holbert
  Rothmans Porsche AG Porsche 962C D 354 4791,9 km
1988   Jan Lammers
  Johnny Dumfries
  Andy Wallace
  Silk Cut Jaguar Jaguar XJR-9LM D 394 5332,97 km
1989   Jochen Mass
  Manuel Reuter
  Stanley Dickens
  Team Sauber Mercedes Sauber C9-Mercedes-Benz M 389 5265,115 km
1990   John Nielsen
  Price Cobb
  Martin Brundle
  Silk Cut Jaguar Jaguar XJR-12 G 359 4882,4 km
1991   Volker Weidler
  Johnny Herbert
  Bertrand Gachot
  Mazdaspeed Co. Ltd. Mazda 787B D 362 4922,81 km
1992   Derek Warwick
  Yannick Dalmas
  Mark Blundell
  Peugeot Talbot Sport Peugeot 905 Evo 1B M 352 4787,2 km
1993   Geoff Brabham
  Christophe Bouchut
  Éric Hélary
  Peugeot Talbot Sport Peugeot 905 Evo 1B M 375 5100 km
1994   Yannick Dalmas
  Hurley Haywood
  Mauro Baldi
  Le Mans Porsche Team Dauer 962 Le Mans G 344 4678,4 km
1995   Yannick Dalmas
  JJ Lehto
  Masanori Sekiya
  Kokusai Kaihatsu Racing McLaren F1 GTR M 298 4055,8 km
1996   Manuel Reuter
  Davy Jones
  Alexander Wurz
  Joest Racing TWR Porsche WSC-95 G 354 4814,4 km
1997   Michele Alboreto
  Stefan Johansson
  Tom Kristensen
  Joest Racing TWR Porsche WSC-95 G 361 4909,6 km
1998   Laurent Aïello
  Allan McNish
  Stéphane Ortelli
  Porsche AG Porsche 911 GT1-98 M 351 4773,18 km
1999   Pierluigi Martini
  Yannick Dalmas
  Joachim Winkelhock
  Team BMW Motorsport BMW V12 LMR M 365 4968 km
2000   Frank Biela
  Tom Kristensen
  Emanuele Pirro
  Audi Sport Team Joest Audi R8 M 368 5007,99 km
2001   Frank Biela
  Tom Kristensen
  Emanuele Pirro
  Audi Sport Team Joest Audi R8 M 321 4381,65 km
2002   Frank Biela
  Tom Kristensen
  Emanuele Pirro
  Audi Sport Team Joest Audi R8 M 375 5118,75 km
2003   Tom Kristensen
  Rinaldo Capello
  Guy Smith
  Team Bentley Bentley Speed 8 M 377 5146,05 km
2004   Seiji Ara
  Tom Kristensen
  Rinaldo Capello
  Audi Sport Japan Team Goh Audi R8 M 379 5169,9 km
2005   JJ Lehto
  Marco Werner
  Tom Kristensen
  ADT Champion Racing Audi R8 M 370 5050,5 km
2006   Frank Biela
  Emanuele Pirro
  Marco Werner
  Audi Sport Team Joest Audi R10 TDI M 380 5187 km
2007   Frank Biela
  Emanuele Pirro
  Marco Werner
  Audi Sport North America Audi R10 TDI M 369 5036,85 km
2008   Tom Kristensen
  Allan McNish
  Rinaldo Capello
  Audi Sport North America Audi R10 TDI M 381 5192,65 km
2009   David Brabham
  Marc Gené
  Alexander Wurz
  Peugeot Sport Total Peugeot 908 HDi FAP M 382 5206,28 km
2010   Mike Rockenfeller
  Timo Bernhard
  Romain Dumas
  Audi Sport North America Audi R15 TDI plus M 397 5410,71 km
2011   Marcel Fässler
  André Lotterer
  Benoît Tréluyer
  Audi Sport Team Joest Audi R18 TDI M 355 4838,30 km
2012   Marcel Fässler
  André Lotterer
  Benoît Tréluyer
  Audi Sport Team Joest Audi R18 e-tron quattro M 378 5151,76 km
2013   Tom Kristensen
  Allan McNish
  Loïc Duval
  Audi Sport Team Joest Audi R18 e-tron quattro M 348 4742,89 km
2014   Marcel Fässler
  André Lotterer
  Benoît Tréluyer
  Audi Sport Team Joest Audi R18 e-tron quattro M 379 5165,39 km
2015   Nico Hülkenberg
  Earl Bamber
  Nick Tandy
  Porsche Team Porsche 919 Hybrid M 395 5383,46 km
2016   Romain Dumas
  Neel Jani
  Marc Lieb
  Porsche Team Porsche 919 Hybrid M 384 5233,53 km
2017   Timo Bernhard
  Brendon Hartley
  Earl Bamber
  Porsche LMP Team Porsche 919 Hybrid M 367 5001,834 km
2018   Sébastien Buemi
  Fernando Alonso
  Kazuki Nakajima
  Toyota Gazoo Racing Toyota TS050 Hybrid M 388 5286,888 km
2023   James Calado
  Antonio Giovinazzi
  Alessandro Pier Guidi
  Ferrari – AF Corse Ferrari 499P M 342 4660.1 km

Referencie upraviť

  1. Driver killed during Le Mans 24-Hours

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť