AS-202
AS-202 (Apollo 3 alebo SA-202) bola misia programu Apollo a tretí let rakety Saturn IB. Hlavnou úlohou bol test rakety a kozmickej lode Apollo. Let bol suborbitálny a bez posádky. Misia dopadla úspešne.
| Údaje o misii | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Názov misie: | AS-202 | ||||
| Nosná raketa: | Saturn IB | ||||
| Posádka: | bez posádky | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Cape Canaveral Air Force Station (LC 34) | ||||
| Štart: | 25. august 1966 17:15:32 UTC | ||||
| Pristátie: | 25. august 1966 18:48:34 UTC | ||||
| Trvanie: | 1 hod. 33 min. 2 sek. | ||||
| Počet obehov: | Suborbitálny | ||||
| Apogeum: | 1 142,9 km | ||||
| Hmotnosť: | 20 091 kg | ||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Ciele misie upraviť
AS-202 mala byť druhou misiou rakety Saturn IB, ale z dôvodu omeškania pri výrobe lode Apollo bola presunutá až po misii AS-203. Test bol v podstate opakovaním misie AS-201, len s tvrdšími podmienkami. Zážih druhého stupňa mal trvať dlhšie a loď mala vystúpiť do väčšej výšky. V stave beztiaže mali prebehnúť štyri testovacie zážihy motora AJ-10, poháňajúceho servisný modul lode Apollo. Pri návrate do atmosféry mal byť vykonaný test tepelného štítu pri extrémnych podmienkach.
Priebeh letu upraviť
Štart sa konal 25. augusta 1966 o 17:15 UTC na štartovacom komplexe 34 na Cape Canaveral Air Force Station. Celý let prebehol bez problémov, presne podľa plánu. Prvý stupeň pracoval dve a pol minúty a vo výške 56 kilometrov bol odpojený, druhý stupeň pracoval sedem a pol minúty a vyniesol kozmickú loď Apollo na balistickú dráhu s apogeom 216 kilometrov.
Po tej nasledovali štyri zážihy motora servisného modulu. Prvý zážih trval 3 minúty 35 sekúnd a zvýšil tak apogeum dráhy na 1128,6 km. Pri zostupe späť k Zemi boli vykonané ďalšie tri zážihy, z ktorých posledné dva trvali len tri sekundy a boli vykonané v desiatich sekundových intervaloch. Tak bola overená schopnosť rýchleho reštartu v bezváhovom priestore.
Do atmosféry vstupoval veliteľský modul rýchlosťou cez 8900 m/s a dopadol 370 km od zamýšľanej pozície. O osem a pol hodiny neskôr ho vytiahla lietadlová loď triedy Essex USS Hornet. V súčasnej dobe je veliteľský modul opäť na Hornete, ktorý kotví v Alamede v Kalifornii a slúži ako plávajúce múzeum.
Pozri aj upraviť
Literatúra upraviť
- BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. Washington D.C. : NASA, 1978. Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému AS-202
