Aberácia (astronómia)

Aberácia v astronómii je odchýlenie svetelného lúča prichádzajúceho od pozorovaného kozmického telesa (ktoré ho emituje alebo odráža) k pozorovateľovi, takže sa zdá byť inde než sa v skutočnosti nachádza. Jav je spôsobený „skladaním“ konečnej rýchlosti svetla, rýchlosti pohybu pozorovaného telesa a pohybu pozorovateľa. Objavil ho v roku 1727 anglický astronóm James Bradley, keď hľadal paralaxu hviezd.

Typy aberácií upraviť

Denná aberácia upraviť

Denná aberácia je spôsobená pohybom Zeme okolo svojej osi. Pozorovateľ na jej povrchu teda za deň opíše kružnicu, ktorá je najväčšia v oblasti rovníka. Tu sa pozorovateľ pohybuje rýchlosťou 465 m.s-1 a následný posun, tzv. aberačný uhol je 0,32 uhlovej sekundy. Ako sa pozorovateľ približuje k pólom, klesá jeho rýchlosť i veľkosť aberačného uhla; na póloch je denná aberácia rovná nule.

Ročná aberácia upraviť

Ročná aberácia je spôsobená pohybom Zeme okolo Slnka; hviezda opisuje tzv. aberačnú elipsu. Pri pohybe dochádza v dôsledku aberácie k zmene uhla, pod ktorým sa voči Zemi pohybujú lúče svetla jednotlivých hviezd. Pohyb Zeme okolo Slnka teda spôsobuje zdanlivý pohyb hviezd vzhľadom k pozorovateľovi.

Polohy hviezd na nebeskej sfére opisujú v priebehu roka elipsy, ktorých veľká polos má pre všetky hviezdy rovnakú veľkosť, zodpovedajúcu približne uhlu ε=23,5". Ak označíme rýchlosť pohybu Zeme okolo Slunka ako  , potom platí približný vzťah

 ,

kde   je rýchlosť svetla.

Sekulárna aberácia upraviť

Príčinou sekulárnej aberácie je pohyb celej slnečnej sústavy voči iným pozorovateľným objektom vo vesmíre. Nemení vzájomnú polohu kozmických telies, preto sa väčšinou neberie do úvahy.

Planetárna aberácia upraviť

Týka sa telies lokalizovaných v slnečnej sústave, spôsobuje ju ich pohyb.

Pozri aj upraviť

Zdroje upraviť