Ablatív
Ablatív (z lat.) je gramatický pád.[1] Vyskytuje sa napríklad v latinčine (tzv. šiesty pád v latinčine), v ugrofínskych jazykoch či arménčine, turečtine a rómčine.
V latinčine ablatív spája funkcie indoeurópskeho ablatívu (ktorý označuje smer „odkiaľ“), inštrumentálu („čím, kým“) a lokálu („v, na, o“).[1] Z týchto pôvodných významov vzniklo niekoľko ďalších – vyjadrenie dôvodu („prečo“), ablatív časový („v dobe“) a ablatív absolútny. Do slovenčiny sa prekladá v podstate ako náš lokál alebo inštrumentál (de puellis - o dievčatách; cum puellis - s dievčatami).
- Klasické gramatiky rozlišujú
- ablativus instrumentalis – prostriedok (čím?)
- ablativus modi – spôsob (akým spôsobom?)
- ablativus sociativus – spoločenstvo (s kým? ako súčasť čoho?)
- ablativus mensurae – miera (o koľko väčší, menší atď.?)
- ablativus limitationis – limity (v akom rozsahu?)
- ablativus originis – pôvod (odkiaľ pochádza?)
- ablativus separativus – východiskový bod a odlúčenie (z čoho vychádzam? odkiaľ beriem?)
- ablativus auctoris – logický podmet pasívu (kým?)
- ablativus comparationis – porovnanie (ako kto/čo?)
- ablativus thematis - téma (o čom)
- ablativus locativus – miesto (odkiaľ? kde?)
- ablativus temporalis – čas (kedy? o koľkej?)
- ablativus qualitatis – akosť (z čoho? aký?)
- ablativus causae – dôvod (prečo?)
Vo fínčine je jedným z pádov vyjadrujúcim spojitosť s miestom, „z povrchu preč“ (napr. pöytä → pöydältä – stôl → zo stola). Použitie je ale širšie, spájajú sa s ním napríklad niektoré slovesá. Môže tak napríklad vyjadrovať „od niekoho“ al. „o niečom“.
Referencie upraviť
- ↑ a b ablatív. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 26.
Zdroje upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ablativ na českej Wikipédii.